Už na prvý pohľad vidno, že autorka chce všetko dotiahnuť do čo najprofesionálnejšieho konca a tak to už skôr vyzerá ako profi časopis než ako fanzin, všade veľa farieb, veľké logá a fotky, výrazné podklady pod textom, reklamy, už zavedené rubriky, kriedovejšia obálka. Výhrady mám hlavne kvôli podkladom, čo sa dá ale chápať, sám si pamätám, že ešte keď sme robili Hyberned Children´s Dreams, tiež sme to niekedy prehnali a neodhadli, no tu hlavne pri recenziách je čitateľnosť textu dosť ťažká vďaka zvláštnemu odtieňu tmavých ružových škvŕn v podklade. Ak ale poriadne nastražíte a zaostríte zrak pri dostatočnom svetle, prečítať sa to dá. Podobné je to aj pri niektorých rozhovoroch, ako príklad uvádzam Coprobaptized Cunthunter. Ďalšia výrazná chyba je pri označovaní textu medzi otázkami a odpoveďami, otázky sú zvýraznené hrubším písmom, lenže vo veľa rozhovoroch je otázka nie len že nevyznačená, ale splýva s textom bez nejakých odstavcov, prirodzene nadväzuje na text. Chápal by som, keby sa to stane v jednom rozhovore, tu je to ale v mnohých, zrejme šlo o chybu, ktorú si Moony nevšimla. To, čo robí fanzine fanzinom, sú predovšetkým rozhovory, tých je tu veru dosť a sú zväčša husté čo sa textu týka, autorka kladie veľa otázok a kapely sa s nimi popasovali celkom dobre, otázky sa týkajú ako vždy hudby, labelov, koncertov. Takže čo sme si v druhom čísle našli? Na otázky odpovedali domáci Brute, Gréci Abnormal Inhumane, americký kult Brodequin, brutal Death Metalová stálica z USA Broken Hope, turecká mlátička Cenotaph, Rusi, už spomínaní Coprobaptized Cunthunter (ah ten názov!), indonézsky brutálny akt Decapitate Hatred, technický brutal Death Dekrepitation z Nemecka, smrtiaci Immolation z New Yorku, ďalšia indonézska brutalitka a one man band v jednom Menstrual Disconsumed, skvelá banda Perdition Temple z USA, z Kolumbie Bacteremia, slovenská prvá brutal Deathová záležitosť Goreopsy dávno neexistujúca, stále známejší Profanity z Nemecka, ale aj pokec s Psychom (ex Diftery), momentálne tatérom, s Čurbym, ktorý po celom svete preslávil svoj Obscene Extreme festival a nakoniec Dan Osborn, majiteľ labelu New Standard Elite. Mňa osobne najviac zaujali rozhovory skôr s klasickejšími Immolation, Broken Hope, Cenotaph, Brodequin a hlavne mnou zbožňovaní Perdition Temple. Podobne ako aj vo veľkých časopisoch, ale aj menších profi magazínov, neboli použité rámiky, čím sa ušetrilo viac textu, na druhej strane sú tu pomerne veľké logá, veľké fotky kapiel, pri live reporte dosť fotiek. Ďalšie rubriky sú už skoro klasické, Beer Detector - tento krát s Černou horou, Deadland o podzemnom svete Agartha, ale aj o Giger bare a klasický úvodník. Pocit z fanzinu je určite dobrý, keď ho držím v ruke, je to dosť hrubý výtlačok s celkom profi prevedením, ako vždy nesmú chýbať plagáty všetkých zúčastnených kapiel a taktiež kompilačné profi potlačené CD. Moony toho naozaj ponúka so svojim Earsturbation veľa, možno by mu už viac svedčal aj väčší formát ako Pařát. No uvidíme ako bude vyzerať tretie číslo, latka je nastavená vysoko.
                                                                                                                                  Mortuary
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
Slovenská fanzinérska scéna bujnie, na to ako sa po roku 2007 vyparili snáď všetky fanziny, dnes v dobe internetu je zázrak, že ich tu existuje taký počet, a to ešte viem o jednom, ktorý sa chystá vzkriesiť, ale nebudem prezrádzať, nechajte sa prekvapiť. Earsturbation vychádza už druhý krát po tom, čo sa Moony dušovala, že druhé číslo zrejme už nevyjde a to už maká na treťom kúsku. Takže čo nás čakalo v tomto plátku: klasická porcia Brutal Death Metalu, sem tam dokonca aj Death Metalu.
Earsturbation fanzine II