ECTOVOID je kapela, s ktorou sa stretávam po prvý krát, aj keď ich meno som už v minulosti pravdepodobne niekde zachytil. Na konte majú hlavne debut „Fractured In The Timless Abyss“ ´12 a druhý album „Dark Abstraction“ ´15. Na spomalení chodu kapely mala určite vplyv smrť gitaristu M.S. ktorý to ťahal s ECTOVOID od úplných začiatkov. Práve materiál „Inner Death“ je skúškou ohňom ako budú znieť s novým gitaristom C.S. pochádzajúceho z Thrashových Sadistic Ritual, alebo Blackových Vimur. Len tak zľahka som si pustil ich predošlé diela a nemožno uprieť snahu hrať typický americký Death Metal na spôsob rannejších Immolation, alebo Autopsy s feelingom fínskeho obskúrneho Death Metalu. Novinka má oproti ich starším veciam viac temnejší zvuk, nie tak výraznú dynamiku, ale o to viac obcujú s naničhodnou atmosférou pre dosiahnutie hlbšieho vyznenia. ECTOVOID samozrejme nevymysleli vôbec nič nové, hrajú len staré postupy, ktoré boli aktuálne v 90tych rokoch, no stále ma baví počúvať ich viac než mnohé iné DM kapely vyslovene kopírujúce niektoré kulty. Gitary trochu upadli do pozadia, čím otvorili priestor pre lepšie vyznenie bubnov, ale aj basovky. Tento priestor, ktorému dali vzniknúť, má v sebe celkom škaredé podhubie, na ktoré sa nabaľujú rôzne abstraktné, temné a morbídne larvy. Chcem tým povedať, že celá kapela upadla do väčšej temnoty a to počuť aj pri gitarových vyhrávkach. Nie že by koketovali s Black Metalom, no Death Metal zo záhrobnej strany mal vždy niečo do seba. Novinka obsahuje len tri skladby, čo celkom stačí ako priezor do ich pokrúteného vnútra. Stále sú dosť ovplyvnení americkou smečkou Immolation čomu dosť napomáha štýl a prejav vokálu Chucka Bryanta (tiež basa), ktorý neuveriteľne v mnohých momentoch pripomína Rossa Dolana. Na jednej strane je to výhoda, pretože obyčajného murmuru chodí po svete toľko, že väčšina z toho je len ťažko indetifikovatelnou masou bručania do neznáma, ale približovanie sa svojmu vzoru tiež nie je úplne ideálnou cestou. Ak by mi niekto náhodne pustil túto nahrávku, zrejme by som si myslel, že Ross im hosťoval na vokáloch. Našťastie nie všetky vokálne partie sú totožné s Immolation, nájdu sa tu aj také, ktoré by som síce nenazval originálne, ale určite majú svoj nejaký charakter a temné chápanie. Najsilnejšou skladbou bude zrejme prvá Internal Inversion, z ktorej doslova cítiť vybrúsenie harmónií v ich spektre chápania hororu a šialenstva. Tu akoby zo seba dostali všetko a preto skladba pôsobí najprecíznejšie. V druhej Archaic Memories sú tiež celkom slušné zhluky chorobného manévrovania so strašidelnosťou malomocnej melodiky, no riffy už nedržia tak konzistentne pokope a hlavne tu nenachádzam ten ťah mŕtvolnej pece ako v jednotke, aj keď ide v rámci recyklácie 90tych rokov o slušnú prácu. Posledná Isolation In Mind Continuum tiež nedosahuje oné potrebné kontúry a hĺbku prvej skladby, z celej kolekcie sa mi zdá najslabšou. No skladba obsahuje celkom silné momenty a motívy v určitých častiach a pochváliť musím gitarové sólo, dobre zapadajúce do celej pochmúrnej nálady. Môže to vyznieť, že nahrávka sa mi príliš nepáči, no nie je to úplne tak. Myslím si, že to, čo sa deje v súčasnom Death Metale, hlavne v teritóriách old school, je stále „Inner Death“ nepeknou nahrávkou, nostalgickou pripomienkou na archaické časy, kedy tento žáner bojoval v prvých líniách.
ECTOVOID „Inner Death“, Blood Harvest, EP´19, USA


3/12:00/ 6                                                Mortuary


https://ectovoid.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]