CELESTIAL GRAVE „Burial Ground Trance“, Iron Bonehead Productions, Demo´16, FIN

Jedným z najlepších dem tohto roka bude určite práve táto skazenosť „Burial Ground Trance“ od fínskeho Black Metalového aktu CELESTIAL GRAVE. O kapele sa toho veľa zistiť nedá, tvoria ju dvaja členovia a samotná nahrávka vyšla pod Iron Bonehead na MC páskach v náklade 300 ks. Demo vyšlo ešte v júli, no tri skladby, ktoré obsahuje, je pôsobivý a surový Black Metal viac kompozične dotiahnutej hudby. Chlapi akoby trochu vkladali do svojej tvorby aj prvky Death Metalu, ale skôr v štruktúrach a občas v tempách, podobným štýlom, ako do svojej tvorby vložili Death Metal aj Dissecion. No s týmito majstrami CELESTIAL GRAVE toho až tak veľa spoločného nemajú. Chcem tým len naznačiť, že kapela rozhodne neznie ako starý Dark Throne, či Burzum a iné klasické kapely. Ich riffy sú omnoho tvárnejšie, rázovitejšie a rozmanitejšie, na druhú stranu musím podotknúť, že nemusíte zas čakať nejaký technickejší, alebo akademickejší Black Metal, na to majú v sebe toľko prirodzenej surovosti a temnoty, že vás ich produkcia pohltí do čiernej diery. Riffy sú oproti klasickému starému Black Metalu viac prepracovanejšie a do značnej miery aj melodickejšie, ale melodika je tak zdrvujúca a okultná, že presne na tento typ kapely ste dávno čakali! Ich hudbu by som prirovnal snáď ku kapelám ako Cultes Des Ghoules, alebo Behexen, silná atmosféra je ukotvená v divných riffoch a jednoducho, no surovo odohratých. Demo vôbec nepoľavuje zo svojej kvality, každá skladba vám dá pocítiť divokosť a beštialitu žánru, je to ako starý rituál v rannom veku ľudstva, príliš primitívny, no ortodoxný a účinný. Riffy nie sú ani príliš vedené ako čisté tremolá, cítiť tu aj závan starého Heavy Metalu v sólach, alebo prekliatej melodike, čosi bizarného sa odohráva v podhubí ich divotvornej hudby, kde sú zmiešané jedovaté korienky s drogami a výťažkami z mŕtvol noci, celý tento elixír je dôkladne premiešaný esenciou morbídnosti a záchvatov hnusu. Takto si predstavujem dokonalú symbiózu prašivého a špinavého Black Metalu, s odpornými nánosmi kovu smrti a Heavy Metalových nápevov, predovšetkým však ide o ohyzdný ranný Black Metal v jeho krutej podobe. Zvuk dema je jedna bašta pre udnergroundového maniaka, všetko správne zastreté, zahalené rúškom mystéria a tmy, nečisté a antikomerčné. Dokonale si viem predstaviť počúvať tento opus pri vykopávaní starých hrobov za nekromantickými účelmi, už z ich hudby cítiť zápach hliny a pozostatkov mŕtvoly, bizarný úsmev lebky vám dá ďalšie znamenie.