ENDING QUEST „The Summoning“, F.D.A. Rekotz, CD´14, SWE

S ENDING QUEST sa stretávam už po druhý krát, pred tým to bolo na deme „Vlad Tepes“, kde sa kapela ešte prikláňala viac k americkému Death Metalu, konkrétne ku koreňom najväčšieho základu Death. Očakával som preto, že debut sa bude niesť v podobnom duchu, ale chyba lávky, priatelia. Chlapi sa úplne ponorili do hlbokých bažín ich domovského Death Metalu. Už samotný názov kapely dáva tušiť, že ovplyvnenie prichádza aj zo severu, konkrétne od kapely GOREMENT, ale samozrejme spomenúť by som mohol aj iné klasiky zo Škandinávie, ale je to myslím zbytočné. Je zaujímavé, že debutu sa chopili F. D. A. Rekotz, táto malá firmička má celkom dobrý čuch na ug Death Metalové šialenstvá. V prvom rade musím napísať, že ENDING QUEST majú vyvinutý geniálny zmysel pre melodiku švédskeho typu, priam sa vžili do tých najlepších albumov 90tych rokov a vyťažili z nich maximum. Niekedy až nechápem kde na tieto melodické linky prišli dnes v roku 2014??? Tento album mohol bez problémov vyjsť v 92-hom a už dnes by mnohé kapely spomínali tento album ako kult, niektoré kapely by možno na svojich albumoch spracovali ich cover verzie. Hneď prvé dve skladby vám vyrazia dych! Konkrétne Black Death a Sumerian Invocation, obe sú snáď tým najlepším čo táto novinka obsahuje a zlovestne nadväzujú na najlepšie tradície kovu smrti v ľadových kráľovstvách. Melodika sa na vás doslova sype v neuveriteľných a monumentálnych kaskádach, jeden riff strieda druhý a ešte lepší, pritom všetko je zahraté tak jednoducho, netechnicky. Tu je krásne vidieť, že predovšetkým dobrá a geniálna kompozícia spraví oveľa viac než čokoľvek iné, stačí zložiť tie „správne“ riffy a skladbe dať svojskosť a je to na svete. Ani trojka Eradicate sa nemusí za nič hanbiť, aj keď už nedosahuje tak prekliatej melodiky ako prvé dva fláky, no stále je to petelica do vašej hlavy, perfektné sóla, vražedné vyhrávky a drviace švédske riffy! Ono nie všetky skladby sú ale super silné, v niektorých sú aj poslabšie, či nevýraznejšie riffy, zas si povedzme otvorene, že album nie je vyslovene geniálny, skôr na dnešnú dobu pôsobí ako živá voda. V štvorke Evocation of Carnal Flesh prekvapia pomalšie tempá a do toho klavírna pasáž s chorálmi, úžasné! Začiatok Voice je znova silným momentom ktorý celý album pozdvihuje tam, kam sa snaží svojou hlavňou mieriť, do vysokých sfér! Znova parádne vyhrávky a šialené tremolo riffy na spôsob dajme tomu Dismember, ale ako sú úžasne poskladané! Tento track rozhodne šliape na päty prvým dvom skladbám! Čím viac „The Summoning“ počúvam, tým viac ma utvrdzuje fakt , že práve tento album je jedným z najlepších, aké sa v novodobej histórii švédskeho Death Metalu zrodil. Aj v tých najslabších skladbách príde vždy aspoň jedna pasáž, ktorá vás utvrdí v tom, že toto nie je náhoda, ale um, ako príklad uvediem A Host of Flesh, alebo poslednú The Lament Configuration, kde prvá polka skladby je priemerná, ale druhá polka majestátne zakončuje celé dielo priam veľkolepo. To ale predbieham, musím ešte spomenúť ďalšie kvalitné skladby Grotesque Abolishment - so strašidelnými výhravkami, ktoré mi pripomínajú skôr americký Death Metal, názov skladby perfektne vystihuje podstatu a náladu skladby, alebo Exalted And Fireborn! Jedinou inštrumentálnou skladbou je titulná The Summoning, atmosférická ambientná vec, ktorá rozhodne nič na albume nekazí, skôr poslúži ako menšie vydýchnutie medzi hustými riffmi a demolujúcimi bicími. Keď už som pri tých bicích, musím konštatovať, že práve tie zrážajú celkový dojem albumu dolu. Je zvláštne, že práve švédska kapela musí použiť automat, keď Death Metalových hudobníkov tam majú na meter štvorcový snáď najviac. Nie že by bol automat zle naprogramovaný, alebo slabo nazvučený, ale predsa len, živý bicman je základ pre kapelu tohto typu a tie presné údery sú príliš syntetické a stále si to uvedomujem. Ďalšou slabinou je vokalista Stefan (zároveň obsluhuje aj gitaru), samozrejme frázovanie je dobré, len mi nesedí jeho nezrozumiteľný a príliš zahuhlaný vokál, do ich hudby by mi viac pasoval expresívnejší spôsob murmuru, viac energickejší a mäsitejší na spôsob Mattiho Karki, to by bolo až drvenie! Aj napriek týmto dvom nedostatkom z môjho pohľadu, ide o vzrušujúci album, ktorý môže povedať veľa v undergrounde, ak by tieto veci na budúcom nosiči poopravili a skladby dotiahli ešte lepšie, bolo by moje bodovanie značne vyššie.