„Zamilovat se do sebe - to je románek na celý život.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
Kedysi dávno existovala anglická kapela Engulfed, no vydala len 2 demá a potom sa odporúčala do večných lovísk, dnes mám ale na muške ENGULFED z Turecka. Vznikli v roku 2010 a pred týmto debutom sa predstavili len na EP „Through The Eternal Damnation“ z ´12. Až pred nedávnom po piatych rokoch sa prekopali k poriadnemu dlhšiemu materiálu, ktorý nazvali klasicky „Engulfed In Obscurity“. Turecká scéna nie je úplne tou najväčšou a najznámejšou, no svoj underground určite majú, kedysi to boli hlavne Brutal Deathoví Cenotaph, ale dnes tu máme omnoho viac zaujímavých vecí, tak napr. dvaja členovia z tejto hordy účinkujú aj v Diabolizer, obaja pôsobili, alebo ešte pôsobia v Burial Invocation, zostatok členov je známy aj cez Hellsodomy, alebo Horricious. Už by sme sa ale mohli pozrieť aj na hudobnú náplň debutu, je tak? Ak máte radi švédsky, prípadne fínsky Death Metalový útok z 90tych rokov, mohlo by sa vám toto dielo zapáčiť. Ešte by som na začiatok chcel napísať, že ma zaujalo prekrásne štylizované logo, fakt vymakane dotiahnuté a zabíjajú ma názvy skladieb ako The Halls of Grim Eternity, Conqueror From Beyond The Outer Gates, Invocation of Death And Misery, Inseminated With Demon Seed, alebo Mayhemic Flames of Doom. Samozrejme sa v tomto nejedná o nič nového, ale jednoducho toto k poriadnemu Death Metalu patrí a aj preto ho tak zbožňujeme. Taktiež je veľmi podarený obal k albumu, proste všetko vyšperkované do posledného detailu. Asi ste si už mnohí všimli, že som tak trochu odporcom dnešných HM2 kapiel, pretože v tomto žánri sa už nedá v podstate nič nové vytvoriť a všetky tieto nové veci sú oproti klasikám z 90tych rokov aj tak len polovičné a navyše retro kópie. ENGULFED akoby v sebe niesli prvky dajme tomu ranných Dismember aj Entombed, ale máme tu aj niečo z Demigod, Adramelech, Convulse, no to nie je všetko. Chlapi vyslovene nehrajú HM2 štýl, aj keď z neho dosť vychádzajú, majú podobné ladenie, trošku hodené do fínskeho smeru, ale do svojej tvorby vhodili veľa obskúrnych a desivých momentov. Môžem povedať, že z niektorých riffov mám doslova zimomriavky, ich melodika vôbec nie je švédska, riffy zväčša hej, aj sound, ale harmónie sú tak pochmúrne a morbídne, až mi ide z toho hlava bokom. Tu vidno, že sa nezamerali len na dokonalé využívanie, kopírovanie určitej kapely, alebo dvoch, dokonca tu cítim vplyvy starých Desultory, alebo Utumno. Myslím si, že toto je najlepšia cesta ako tak trochu obnoviť a zrenovovať tento žáner, pridať tony temnoty, šialenstva, nie len sa čo najviac priblížiť zvuku, harmóniám a vokálom klasických kapiel. Serkan je skvelým vokalistom, páči sa mi, že nepoužíva frázovanie a farbu murmuru ako pri klasických švédskych borcoch, dávajú do toho aj vlastné prvky, inováciu. Skladby ani tak nie sú silné samé o sebe ako skôr riffy v určitých skladbách, perfektné vyhrávky, sóla, z toho všetkého dýcha pomätená aura hrôzy, akoby ste sa ocitli v katakombách temnoty, v labyrinte nekonečného chaosu. Osobne si myslím, že ak by gitary vyladili iným smerom než HM2, ich hudba by vyznela ešte o niečo inak a možno ešte zaujímavejšie, no aj tak je „Egnulfed In Obscurity“ skvelým zážitkom a jednotlivé prepočutia ma vždy dostávali. V ich hudbe je viac hĺbky, pocitov, komplexnosti, nejdú prvoplánovo po kopírovaní, nechcú byť druhými Dismember. Dokážu sa krásne hrať s pomalšími pasážami, napr. v takej titulnej Engulfed In Obscurity v druhej polke, dlhšie zúfalstvo riffingu, a aj keď sa skladba znova vyrúti do masakrálnych zverstiev, takéto momenty určite prispievajú k dosiahnutiu výnimočnej a stresovej atmosféry. Celkove samozrejme ENGULFED neprinášajú do Death Metalu nič nové a podstatné, len sa snažia skombinovať prvky trochu inak ako ostatní uctievači. Započúvajte sa do začiatku napr. Invocation of Death And Misery, takéto desivé harmónie ma fascinujú so všetkou vážnosťou, prekliatie starými božstvami, pád do Maelströmu! Po tejto pasáži prichádzajú rýchle tremolo riffy a aj v nich sa skrýva tvár rohatého, skvele napísané dve gitarové linky dosahujúce beštiálnu temnotu. ENGULFED nejdú až tak po melodike, ale skôr sa sústreďujú aby to celé bolo v každý okamih príšerne zohavujúce vo svojom jadre, vždy príde moment, ktorý je silnejší, mohutnejší a šialenejší. Môžem menovať určité zvrátené momenty a riffy v každom tracku toho ponurého diela, vždy ma privádza do amoku smrti a zúfalstva, ich hudba nie je len rytmická a efektívna.
ENGULFED „Egnulfed In Obscurity“, Hellthrasher Productions, CD´17, TUR


9/48:32/ 8,75                                            Mortuary


http://engulfed.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]