CENOTAPHE „Empyrée“, Nuclear War Now! Productions, EP´19, FRA

Francúzska Black Metalová úderka CENOTAPHE vznikla v roku 2015 a do dnešného dňa nevydali debutový album, ten je už síce nahratý, no vyjde až 15. apríla pod názvom „Monte Verita“. Doteraz vydali iba jedno demo a dve EPčka, z čoho to posledné „Empyrée“ sa pokúsim zrecenzovať. CENOTAPHE tvoria dvaja jedinci, Fog nahral všetky nástroje a Khaosgott zas vokály. Obaja členovia pôsobili v tiež známej francúzskej Black Metalovej hydre Nécropole, ktorá dodnes funguje, ale tiež v mnohých ďalších menej známych kapelách. Prejdime ale k hudbe samotnej. Francúzska škola BM je známa skôr svojim disonantným prístupom s dvoma hlavnými piliermi Deathspell Omega a Blut Aus Nord, ale tiež Aosoth a ďalšie. Táto nahrávka predstavuje francúzsky Black Metal ako melodickejšiu vetvu, no stále dravú a kontrolovane surovú. Dôraz je kladený na rozvetvené gitarové linky s nie príliš variabilnou tonalitou. Melodika síce preráža na povrch, ale nie je tak členitá ako napr. u Emperor, alebo Satyricon, povedal by som, že harmónie sú skôr konzervatívnejšie v zmysle, že majú vytvorený určitý model tonality a celé dielo sa v ňom nesie. Harmónie vznikajú postupne prevrstvením viacerých riffov, teda samotný jeden riff je nie vždy silný v melodike. CENOTAPHE určite neponúkajú melodiku ako niektoré známejšie melodickejšie zoskupenia kde to už niekedy hraničí s komerčnejšou podobou žánru. Duo dokáže držať svoju hudbu v undergroundových mantineloch, zotrvávajúc v ponurom háve temnoty. Čo sa týka charakteristiky harmónií, neviem v nich nájsť niečo konkrétne, samozrejme temnota prítomná je, tak napr. v Inanité Des Noirs Mensonges cítim silnejšiu dramatizáciu a dekadentnejší prístup. V iných harmóniách ako napr. v nasledujúcej Meme Mort, Il Brule zas cítim niečo pozitívnejšieho, alebo viac neutrálnejšieho. K silnejšej ponurosti určite prispievajú mužské chorály ako napr. v tomto songu, tie ale príliš nevyčnievajú a vyznievajú skôr ako z prítmia. Osobne na mňa CENOTAPHE práve z tohto dôvodu nerobia taký dojem ako kapely z temnejších rozvalín undergroundu. Zaujímavý je určite prejav Khaosgotta. Všetky skladby sú naspievané v ich rodnom jazyku čo určite dotvára celkový kolorit a atmosféru okolo celej nahrávky. Jeho prednes je dosť vypätý a z hlasu poznať až zúfalstvo. Presne tento druh vokálu sa ale do tejto hudby hodí, neviem si tu predstaviť napr. vokály ala starý Burzum, myslím, že by to k sebe nepasovalo. Zvuk EP nie je príliš výrazný, je treba pootočiť volume doprava, pretože všetko znie tak trochu tichšie a zemitejšie, no práve tento prvok dodáva ich hudbe ešte viac na pôsobivosti a tiež na atmosfére. Páči sa mi, že nástrojom nedali vyniknúť hlučným spôsobom, je to ako keď sa pozeráte na príliš farebné umelecké výtvarné dielo, tu to zvukovo hrá jednotnejším spektrom farieb s vlastným vkusom. „Empyrée“ sa počúva celkom dobre, tak trochu nenápadné dielko, ale všetko čo to má mať, to má v rámci ich chápania Black Metalu. Nový album určite vystriehnem, ale pochybujem, že by ma nadchol omnoho viac ako „Empyrée“. Na EP sa nachádza aj cover verzia End of The World od Aphrodite´s Child, čím dielko dostáva ďalšiu pridanú hodnotu.