EUCHARIST „Endarkement“, Iron Bonehead Productions, EP´16, AUS

Austrálska temnota EUCHARIST sa po dlhšom čase prebudila a to silou nevídanou. Ich doterajšie nahrávky počítali len 2 demá z roku 2011, „Tenebrous Summoning“ a „Demise Rites“, potom nastalo ticho, ak nepočítam kompiláciu s rovnakým názvom ako druhé demo. Až tento rok sa niečo stalo, a beštia znova prejavila vôľu. Na EP pripravili celkom slušnú porciu „hudby“, síce len 2 skladby rozdelené po dve časti, no vo výsledku to činí skoro 30 minút hlinenej rozkoše. Prvá z nich dostala názov Evocatis Tenebris: Darkness Part I & II a druhá Rituali Mortem: Darkness Part III & IV. Materiál je určený len hudobným študentom okultnej vedy, ktorí sa vyžívajú v najmorbídnejších a najtemnejších atmosférach. Hudobne sa jedná o Death / Black, pričom tu ani jeden prvok nie je výhradne čistý, teda ani klasický riffový a rytmický Death Metal tu nebudete počuť, ale ani klasický Black Metal, tak ako ho chápe väčšina. Gitary znejú jednoznačne skôr Death Metalovo vďaka hlbokému podladeniu, no riffy sú skôr tremolá či vypúšťané zvrhlosti. Samozrejme všeobecná atmosféra opusu je bližšia viac čiernym hordám, no závan smrti je tu cítiť neustále. Hudobne majú celkom blízko ku starým Incantation, ale iba z obdobia „Mortal Throne of Nazarene“, ale taktiež ku kapelám ako Grave Upheaval, Grave Miasma či Impetuous Ritual, do toho si môžete predstaviť nejaké tie obskúrne partie od diSEMBOWELMENT či Corpse Molestation, alebo Bestial Warlust. V okamžiku ako spustíte play, sa na vás vrhnú tie najnebezpečnejšie tiene, zem pod vami sa otvorí a vy budete navždy padať do bezodných priepastí, otĺkaní surovými stenami a budete cítiť stále väčšiu páľavu. Je to pád do hrobu večnosti, budete cítiť zápach čerstvej zeminy, hniloby a síri. Démonická hudba v ktorej nie je priestor pre hudobnosť, zabudnite na skvelé melodické linky, či vyhnané refrény, nebudete sa kochať precíznou kompozíciou ani sa teteliť špičkovým zvukom. Toto bahno je nainfikované ťažkými basmi a špinavosťou zvuku, gitary znejú podivne bzučivo, a všetko je počuť, akoby to liezlo spod zeme. Takto nejako by som si predstavoval pravú hrobovú zhýralosť, v kobke je kapela naprataná, zasypaná nánosom hliny a vy stojíte poblíž a počujete to síce zreteľne, no s tupou odozvou že je to niekde tam, dolu. Ak som spomínal, že žiadna melodika, tak do veľkej mieri áno, lenže ono tu čosi je. Ak si nahrávku pozorne napočúvate, v gitarových linkách objavíte tie najpokleslejšie „melódie“, burácajúco klesajúce, často mi to príde akoby to klesalo príšerne dole, ako ten spomínaný pád do priepasti. Stále nižšie a nižšie, že to už snáď ani viac nejde, ale ide! Potom sú tu aj ascendentné linky, tie vyznievajú príliš hrozivo, vtedy zvuk gitár znie možno najcivilnejšie, ale je v nich stále niečo prehnité a skazené, nevyhnete sa tomu tak či tak. Oproti War Metalovým kapelám majú EUCHARIST predsa len o niečo zaujímavejšie a pestrejšie štruktúrovanie, či určitú zapamätateľnosť, keďže sa snažia vyťažiť z atmosféry maximum a neustále do vás hustiť to najhoršie a najodpornejšie. Negatívna aura je tu prítomná a viac než evidentná, môže dosť zle pôsobiť na citlivejších poslucháčov, no tým pokleslím bude brnkať na tú pravú okultnú strunu. Vokálne je to mystický šepot z hlbočín, alebo bručanie chorobnosti s poriadnym echom. Niekto by si mohol pomyslieť, že v takejto hudbe nie je možné tvoriť sóla, ale to je chyba, pretože tu ich máme zopár, síce nie moc dlhé ani výrazné, ale dostatočne pochmúrne a účinné. Ak nejakému laikovi pustíte napr. Obituray „Cause of Death“, musí si myslieť, že to sa snáď ani nedá počúvať, ale ak by ste mu pustili EUCHARIST, zrejme by v momente zdrhol a navždy vás preklial.
Skutočná temnota kde mnohé čierne kapely vyznievajú oproti „Endarkement“ ešte dosť humorne, poďme teda okolo seba nasypať biely prášok do kola, zapáľme ho a čakajme na prepadlisko...