EVIL „Studňa“, Devil´s Obsession Production, CD´15, SK

Yeah, nový EVIL, ako ten čas letí, pamätám si ako som recenzoval „Legendu neskrotných živlov“ a ten čas medzi tým ubehol ako voda v rieke. Máme tu nový album „Studňa“, tento krát pod Devil´s Obsession Production. Nebudem sa s tým párať a rovno nabehnem na to. Album otvára inštrumentálna predohra na akustickej gitare, atmosférické a stupňujúce napätie, na začiatok dobrý úvod. Je zaujímavé, že nový album ponúka len tri plné skladby, z čoho prvé je už spomínaná predohra Intro a ešte tu narazíte na inštrumentálku Portál smrti. Riadnou skladbou je Zlí duchovia vstupujú do sna, tu počuť typický rukopis EVIL. Rýchle tremolá útočia besno a zrozumiteľný vokál vás pomaly začne zasväcovať do príbehu, ktorý je podaný rozprávačským štýlom. Typické pre EVIL je striedanie rýchlych a následne pomalších momentov, všetko samozrejme v typicky BM duchu, aby ste si nemysleli, že sú tu prvky Doom Metalu. Skladba má cez 11 minút, cítiť koncepciu a nejaké to gradovanie príbehu, uvoľňovacie momenty v podobe akustickej gitary, je zaujímavé, že hudba je napísaná k príbehu tak aby to všetko neznelo sterilne, ale zachovávajú dejovú linku, príbehu hudby aj textu. „Po dlhých hodinách nečinne sedel, Na stole neprestajne bľčal lampáš, V izbe sa šírilo tajomné šero a vôňa. No však v hlave sa ozývali výkriky bolesti a hrôzy“. Ide o príbeh nejakého chlapíka, ktorý čaká na popravu, všetko to cítiť aj v hudbe. Ďalšia skladba Prebudenie (V tieni popraviska) pokračuje ako film v temnom príbehu, oproti prvej je tu viac pomalých a epických momentov, aj keď vôbec pritom nezabúdajú na potrebnú agresivitu. Táto skladba je o niečo kratšia, len cez 8 minút, no pridáva celému deju na napätí a dramatickosti, „Trň bolesti, zamotaný v labyrinte ticha, bez slín, slov či myšlienok otupený, Kladiem si otázku, čo sa to deje?, Čo to vôkol nás je? Je to len výplod fantázie?“ Predelom je zas na pol akustická a na pol Black Metalová Portál smrti a celý príbeh doznie v poslednej Obraz hrôzostrašnej smrti. Na môj vkus je tento príbeh príliš stručný a krátky, to zrejme preto, lebo som zvyknutý na King Diamondove dlhé príbehy a dlhé albumy, pričom "Studňa" ponúka len 35 minút. Záverečný opus je z môjho pohľadu vyvrcholením a najlepším z celého albumu, obsahuje najzaujímavejšie gitarové harmónie a nečakané zvraty, absolútnym vrcholom je pre mňa pasáž úplne na konci „Padám a hľadám cestu po hviezdach, Áno, túlam sa v čase a hladím na ďalekú minulosť, Nie, už neostanem v pasci démonov noci, Zostavám mŕtvy, tak ako vždy bol som...“. Kompozícia má cez 9 minút, takže EVIL pokračujú v dlhých témach ako zvyčajne a skladbu uzaviera akustická gitara, ktorá navodzuje atmosféru akejsi nostalgie a konca. Album ako celok vypálil celkom dobre, je to klasický EVIL tak ako ho poznáme z predošlých diel, nehodlajú nič špeciálne meniť a hrajú len to, čo potrebujú. Zvukový kabát ponúka celkom dobre rozpoznateľné hráčske výkony, dokonca sa môžete sústrediť aj na basgitaru, ktorá s spolu s bicími vytvára rytmický základ pre harmonické gitary. Melodika je skôr majestátna, dobre vrstvená, je charakteru temného a chladného ako októbrové ranné teploty a hmly. Samozrejme čo by to bol za BM bez atmosféry, tá je prvoradá a tvorí absolútny základ „Studne“, atmosféru dobre dotvára aj textová zložka, napr. prvá ukážka v recenzii. EVIL síce nehrajú nič extra výnimočné, nesnažia sa posunúť hranice žánru tam kde to nechcú, len sa snažia prostredníctvom hudby a slova predať určitý feeling poslucháčovi a to sa počíta. Ak teda chcete počuť celý príbeh, dozvedieť sa čo je to studňa v tomto ich ponímaní, zaručene sa ponorte do nej totižto, „Tam ukrytí je poklad minulosti“.