EVIL „Rites of Evil“, Nuclear War Now! Productions, CD´17, JPN

Japonci EVIL sú zaujímavým zjavom, ešte som nepočul veľa Thrash Metalu z tejto krajiny, takže ich prístup môže byť dosť iný hlavne v harmóniách a celkovej energii. Doteraz vydali len krátkostopážne veci ako 2 demá a splitko s Lurking Fear (nie, nejdená sa o kapelu zo Švédska, ale o japonských menovcov ) v rozmedzí rokov 2012 až 2014. „Rites of Evil“ je prvým skutočným materiálom na ktorom môžu predviesť svoje schopnosti a umenie Thrash Metalu. Ak by niekto čakal nejaký precízny pokojnejší, alebo prepracovanejší Thrash Metal, bude prekvapený surovosťou a besnotou s akou táto banda pracuje. Musím najskôr napísať, že sa jedná o ortodoxný a Satansky deviantný spôsob prevedenia, zväčša dominujú rýchle riffy, v pozadí udiera rozbesnená bubenícka sada a vokál je niekde na pomedzí surového Thrashového a Blackového vyčíňania. Taktiež by som rád napísal, že pri ich rýchlosti by som ich hudbu zaradil až do Thrash / Speed teritórií s menšími Black odklonmi, ale ten Thrash jednoznačne dominuje v jeho najčistejšej podobe. Je to podobné ako keď starý Sodom v začiatkoch tiež hrali Thrash, ale bol okorenený o hudobné zlo a všetko znelo ešte viac ničivejšie a hrozivejšie, Japonci taktiež. V ich hudbe cítim ranné Slayer, Kreator, Metallicu, alebo Exciter. Skladby hraničia s podobnosťou vďaka silnej ortodoxnosti, ak by som vám púšťal stále jednu skladbu dokola, trvalo by vám, kým by ste rozpoznali, že ide stále o tú istú vec, ale to vôbec nevadí, v takto surovej a chaotickej hudbe to vôbec neprekáža. Najviac skladby rozpoznáte podľa refrénov, ktorými sú zväčša názvy skladieb, teda častejšie opakovanie slov názvu skladieb v určitom frázovaní. Musím tiež ale podotknúť, že táto squadra je na tom hudobne celkom slušne, aj keď ich hudba vyznieva na prvý pohľad beštiálne a odhodlane, ich technika hry je pozoruhodná a presná. Najlepšie si ich techniku všimnete pri mnohých sólach, ktorými sú posiate skoro všetky skladby. Gitarové sóla sú bezchybne zvládnuté v tom najklasickejšom duchu, mohutné rýchle prstolamy, alebo výborne melodikou okorenené sólové harmónie. V kompozícii je cítiť, že chlapi jednoducho vedia, dokážu umne striedať riffy tak, aby z toho nebola len prehliadka rytmických riffov, ale skutočné skladby, riffy dobre nadväzujúce s patričnou agresivitou a animálnosťou. Nájdeme tu aj stredné tempá v gitarách, vtedy znejú viac hutne a ťažšie, v takýchto chvíľach mi najviac pripomínajú Slayer. Práve tá surovosť a posadnutosť agresivitou je neklamným znakom ich priťahovania ku koreňom zla, všimnite si tiež pozorne absolútneho triumfálneho vokálu, ktorý je zhmotnením toho najlepšieho Thrashového chrlenia. Síce v Japončine to niekedy vyznieva trochu úsmevne, ale po pár vypočutiach si zvyknete, o to viac exoticky EVIL vyznievajú. V skladbe Bishamonten som dokonca postrehol riffy v štýle Possessed a v po nej nasledujúcej Eternal Hell, koho že mi to ten začiatok pripomína? Že by Celtic Frost? Že by? Určite, dokonca aj povestné Uuuuaahh! Chlapi určite dobre poznajú základy Metalu, toho pravého, ale zas nemôžem povedať, že by priamo kopírovali, tá japončina človečina tam do určitej miery presakuje, áno, v melodike sú úplne odlišní od všetkých ich vzorov, ktoré som spomínal, tie sú cítiť skôr v rytmických polohách a nejakých parádičkách. Toto nie je album ktorý sa stane albumom roka u mnohých, skôr by som povedal, že je to pre extra vyhranených fanúšikov ortodoxného Thrash Metalu kde šialenosť hraničí s posadnutosťou a démonickosť s agresiou, Jednou z najvýraznejších a najpodarenejších skladieb z môjho pohľadu je titulná Rites of Evil, tu mi harmónie dosť pripomínajú západné vnímanie Thrash Metalu a riffy v tejto skladbe sa obzvlášť vydarili a vytvárajú mega mohutnú kompozičnú silu s atmosférickou melodikou v nej. Výborná kolekcia prastarého a zlého Thrash Metalu s exotickou vôňou diaľav.