„Tragédie žen spočívá v tom, že se každá nakonec podobá své matce.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
Musím hneď na začiatok napísať, že CD EXORCIZPHOBIA „About Us Without Us“ mám už poriadne dlho doma, vlastne od vydania, no na recenziu som si netrúfal. Vyhýbal som sa tak dlho ako to len šlo, no došiel na psa mráz. Dôvod? Hudbu tohto štýlu, myslím Mosh Thrash Metal skrížený s prvkami HC, Punku a podobne, som nikdy nepočúval. Myslím, že jediný album, ktorý som z tohto žánru počúval, bol „Among The Living“ od Anthrax, aj to sa mi páčili len niektoré skladby, nie celý album. Je mi jasné, že chlapi majú radi Suicidal Tendencies, Death Angel, D. R. I. či Nuclear Assault, no mne tieto mená nehovoria nič a nepoznám od nich ani pol noty. Vždy som mal radšej klasické a čisté Thrashové nálady, či už z Európy, alebo spoza Atlantiku, no novinka „About Us Without Us“ sa mi napočudovanie celkom páči. Väčšinou som si album púšťal k spánku, takže som registroval hlavne prvé tri skladby, potom ma žiaľ premáhal spánok?? S kapelou sa stretávam prvý krát až pri tomto ich druhom albume, takže neviem porovnávať ich staré veci.
Ako prvú som si zapamätal prvú stopu Lost Again vďaka zaujímavým pocitom v riffoch, úplne odlišným pocitom na aké som v tomto žánri zvyknutý. Tak trochu mi to príde ako alternatívny Thrash s odlišnými vplyvmi. Gitarám nedominuje obvyklá masívna údernosť a dych berúce tempo. Gitary sa viac sústredia na melodicky prepracované linky, experimentujú so zvukom a skreslením. Niektoré pasáže tejto skladby mi dokonca Thrash Metal nepripomínajú ani z ďaleka, dokonca tu cítim niečo podobné s čím začali koketovať Gladiator po svojom ortodoxnom období. Vokály sa striedajú v dvoch rovinách, ten agresívnejší je zaujímavý, no ten melodický mi príliš nepasuje, aj keď môžem povedať, zvykol som si. Tie melodické hlasové presahy mi tiež pripomínajú náš Gladiator, kedy Miko začal spievať čistejšie v anglickom jazyku. Čerešničkou na torte je určite sólo, tu vidno, že gitaristom jednoducho ide karta. To už v ďalšej Planet – Penitentiary sú riffy značne zdivočené a oproti jednotke viac agresívne. Aj tu v riffingu badať odlišnú techniku hrania, je to viac hravé, pestrejšie a povedal by som civilnejšie. Presne takáto doska môže otvoriť bránu k extrémnejšiemu Metalu pre tých, ktorí končia pri Iron Maiden, alebo Saxon. Taktiež rytmika, ako aj v prvom vále, je odlišná, niektoré momenty sú klasické Thrash Metalové beaty s údernou stereotypnou dynamikou, ale iné sú skôr možno Rockom ovplyvnené. To, čo sa mi na tomto albume páči je, že skladby sa navzájom od seba odlišujú, čo je dosť v protiklade s mnohými klasickými Thrash dielami. Trojka Relationshit má zas odlišné odtiene harmónií, postupov v technike a dynamike, no stále musím napísať, že gitarové sóla si udržiavajú výbornú úroveň a v domácom Thrash Metale len ťažko nachádzajú konkurenciu. Album je prepracovaný po všetkých stránkach, detaily si začnete všímať už po pár vypočutiach a aj keď máte všetko napočúvané, stále sa dá objaviť niečo, čo bolo doteraz skryté. Vokál nie je však tiež typickou Thrashovou podobou, aj keď dosť z nej vychádza. Tomáš viac spieva, jeho vokály aj keď sú drsné, majú melodický charakter, teda žiadne besnenie šakala. V tomto mi zas trochu pripomína našich Acid Force. Gypsy Rock´n´Roller, ako z názvu vyplýva, je viac ovplyvnená z iného súdka. Začiatok zaujímavo pracuje s pocitmi, až by som povedal, že počúvam zas odlišnú kapelu, neskôr sa skladba pretvára na klasický Heavy Metal zo začiatku 80tych rokov, na čo krásne odkazuje aj prvé gitarové sólo, ale aj základné riffy skladby. Takto by ma bavilo počúvať ich tvorbu aj keby sa niesla celá v takomto štýle. Tu nepočuť ozveny Thrashingu ani najmenej. Beggars of Today je zas náklad s horiacim palivom, to čo v predošlej skladbe nebolo, toho je tu za priehrštia. Skladba má brutálnejšiu dynamiku, znova tu cítiť odlišné rytmické cítenie v harmóniách a rytmike beatov a sóla zas bavia, kde na toto tí gitaristi chodia??? Na druhej strane si neviem napr. takéto sóla predstaviť u našich Radiation. Time Does Not Heal vás zaskočí ako kosť z kapra v krku, baladická záležitosť s akustickou gitarovou hrou, ale aj prepletajúcim sa sólom, alebo vyhrávkou. Tu musí Tomáš ukázať svoje vokálne schopnosti z trochu iného súdka. Album ďalej pokračuje skladbami About Us Without Us, ktorá určite patrí medzi tie najlepšie, Just One Shot a The Rats In The Wall. Celá nahrávka aj napriek rôznorodosti má svoju vnútornú rovnováhu a silu okamihu, všetko drží dobre pokope a neznie ako náhodná zbierka skladieb. EXORCIZPHOBIA vydala zaujímavú nahrávku pre otvorenejších fans, no myslím si, že aj ortodoxní Thrasheri si dokážu nájsť cestu k tomuto pozoruhodnému dielu. Nakoniec by som chcel vyzdvihnúť aj perfektný zvuk, ktorý celej hudbe len napomáha a vyzdvihuje ju. 
EXORCIZPHOBIA „About Us Without Us“, Support Underground, promo CD´18, CZ


9/35:25/ 7                                           Mortuary


http://exorcizphobia.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]