FORTERESSE „Thémes Pour La Rébellion“, Sepulchral Productions, CD´16, CAN

Je mi jasné, že FORTERESSE patria medzi najlepšie kanadské BM kapely súčasnosti, no ja sa s nimi stretávam prvý krát až pri ich piatom albume „Thémes Pour La Rébellion“, pričom mnohí fanúšikovia už krútia trochu nosom, že už to nie je to, čo bývalo. Nejdem teda posudzovať ich situáciu z pohľadu debutu, alebo napr. tretieho albumu, napíšem len ako na mňa novinka pôsobí. Chlapi priamo nehrajú štýl Black Metalu, ktorý obdivujem a ktorý ma fascinuje, povedal by som, že sa odrážajú z druhej vlny kedy vládli hlavne nórske kapely a tento žáner definovali trochu iným spôsobom ako prvá vlna. Ich štýl BM je založený na nekonečných tremolách, ide z toho mrazivý chlad a hlavne po rytmickej stránke tnú priam do živého, rýchlosť s akou operujú patrí medzi to najextrémnejšie v BM. Samozrejme existujú ešte rýchlejšie smečky, ale rozhodne títo Kanaďania neprichádzajú s púšťanými atmo riffmi, ani s experimentovaním nemajú nič spoločné. Skladby sú si všeobecne dosť podobné, pre laika bude ich hudba znieť príliš sterilne a monotónne, čo do určitej miery aj môže vystihovať filozofiu tejto hudby, prečo by mal Black Metal znieť pestro? Je to hudba rezistencie voči akémukoľvek hudobnému žánru, vrátane Metalových. Na nahrávke boli použité až tri vrstvy gitár v niektorých momentoch, čo vytvára celkom mohutnú hradbu ničiaceho besnenia, no jedna gitara väčšinou hrá o niečo harmonickejšie a zapamätateľnejšie vyhrávky, niečo ako polo sóla. Táto ako niť sa ťahajúca linka putuje často skoro celou časťou skladieb, pričom druhá gitara, povedzme spodná, vytvára skôr menej melodickú linku, hranú v hlbších tónoch. Harmónie nie sú príliš pestrou paletou tónov, je to striktne dané pravidlo, ktoré má v Black Metale ortodoxné zastúpenie, inými slovami, gitaristi sa pohybujú po hmatníku len v určitých podobných okrajoch. Málokedy pri takto ortodoxne rýchlych kapelách narazíte na nejakých gitarových virtuózov, ako napr. pri Death Metale Chuck Schuldiner, alebo James Murphy, ktorí operovali s nevšedne pestrou škálou rýchlo sa meniacich harmónii. Iste všetci vieme, prečo tento štýl vznikol a aká je jeho filozofia, nenávisť, minimalizmus, viac príklon k primitívnej vetve. Black Metal rozhodne nie je hudba pre každého, je to jedným slovom extrém. Ono to nepripraveného poslucháča začne časom vytáčať, neustále rýchle besnenie, spomalenia sú skôr výnimočné, melódie sa od seba príliš nelíšia. V hudbe FORTERESSE cítiť ducha starých čias, boje, krv, dominancia, česť, hrdosť, krutosť a podobne, na druhú stranu je zas umenie z takto minimalistického štýlu vykresať silnú atmosférickú dosku, ktorá má aj určitý koncept, hĺbku a vážnosť. „Thémes Pour La Rébellion“ takým albumom je, na tento druh hudby treba svojrázneho skladateľa, aby zachytil určité potrebné pocity a atmosféry, aby z toho nevznikla len bezduchá fraška. Album je konzistentný, ponúka hlboké myšlienky a vťahuje do seba len určitých poslucháčov so špeciálnym vnímaním. Všímam si zaujímavé väzby medzi dvoma základnými gitarovými linkami, každá prináša odlišné harmónie, pritom obe spolu dobre súzvučia. V hudbe FORTERESSE nenájdete typický chaos čo sa týka atonality, alebo rozvrátenosti, skôr naopak, špecifické melodické riešenia s ponurou historickou atmosférou. Zvuk je skôr výškovo ladený, dôraz je kladený viac na gitary ako na bicie, vokál musí mať aspoň mierny hall efekt a všetko to dokopy dáva zmysel. Celým albumom sa prelínajú rôzne „intrá“ v podobe možno vystrihnutých zvukových ukážok z nejakého vojnového filmu, čo celému konceptu dodáva ešte viac na dramatickej stavbe. Posledná skladba Le Dernier Voyage je inštrumentálnou kompozíciou, postavenou na akustike s nepokojnou atmosférou, harmónia je dramatická, ale aj trochu nostalgická, je logickou bodkou za celým albumom.