FUNEBRARUM „Exhumation of The Ancient“, Doomentia Records, EP´16, USA

FUNEBRARUM nepatria priamo medzi kapely, ktoré by sa snažili chrliť nahrávky v nejakých častých intervaloch, keď si zoberiem, že vznik je 1999 a doteraz majú len dva plné albumy a taktiež, že ich posledný album „The Sleep of Morbid Dreams“ vyšiel v roku 2009. Od vtedy vydali len splitko s Undergang a práve toto nové EP „Exhumation of The Ancient“ zo začiatku tohto roka. Štyri nové skladby sú akýmsi totálnym ponorom do hlbokého undergroundu, samozrejme aj ich oba albumy mali dosť krutý a záhrobný zvuk, no tento materiál mi príde ako nejaká garážová nahrávka, alebo prinajmenšom manifest prachu, plesne a zaschnutej krvi. Predovšetkým gitary sú dosť utopené, čím dostáva prednosť basgitara, tú počujete ako sa pletie do riffov až príliš dobre. Najväčšmi ale vyznieva asi vokál, ktorý je ale taktiež veľmi, ale veľmi hlboký a dosť ťažko zrozumiteľný. Skutočne mi to príde po zvukovej stránke ako nejaké pokusné demo. Hudobne sa chlapi držia skôr európskeho kopyta, držia sa niekde medzi Švédskom a Fínskom, teda ovplyvnenie prichádza ako zo starých Grave tak aj zo strany Demigod. Je jasné, že týmto pohrebným zvukom sa snažili pozdvihnúť celkovú atmosféru nahrávky, no osobne si myslím, že gitary mohli vytiahnuť viac dopredu a trochu ich vyčistiť. Som zvyknutý na rôzne hybridné a monštruózne znejúce diela, ale toto je fakt čistý extrém, myslím, že aj väčšina slovenských Death Metalových kapiel mala lepšie nazvučené demá začiatkom 90tych rokov. Skladby sú mierne melodické, v tej sa spája zostatok posledných chorobností a strašidelných nálad. Celá nahrávka znie strašne ťažko a tlmene, už to asi začínam chápať, ich nahrávacím štúdiom bola tumba! FUNEBRARUM sa pohybujú v dosť pomalých a rozvláčnych tempách, nikde sa neponáhľajú a keď aj pridajú obrátky, je to skôr taký old school rytmus kopák rytmičák vo svižnejšom prevedení. Skladby neobsahujú dostatočné množstvo melodiky aby sa skladby stali rýchlo zapamätateľnými a to aj na viac krát, stále z toho vylieza len akýsi odporný hnus a rozpínajúce sa šialenstvo. Rytmika často prevyšuje melodiku, keďže bicie a basa dosť prerážajú, ak by som ich mal melodicky niekam prirovnať, napadá ma rovno album „Into The Grave“. Do svojej hudby Američania vkladajú množstvo hrôzy, temnoty, zúfalstva a grotesknej absurdnosti. Najrýchlejšou skladbou je určite posledná Into Dark Domains, ktorá je práve poctou pre fínsky Death Metal ala Abhorrence a Demigod. Tu sa dočkáme nielen klepačiek ale aj rýchlych tremol a tak na záver kapela mierne prekvapila po všetkých tých uťahaných desoch a besoch. Chcel by som vyzdvihnúť všeobecne sóla gitaristu, v jeho hre sa nabúrala zlovestnosť s chaotickým zlom, často sú to šomrajúce škrípanice alebo lomoziace pazvuky z márničnej povaly, proste atmosféra! O to viac ma FUNEBRARUM prekvapili, lebo ich staršie nahrávky vykazovali aj akú takú chytľavosť a deštruktívnu melodiku, teraz je to čisté bahno kde sa potopíte. Som veľmi zvedavý s akým ďalším opusom sa FUNEBRARUM prirútia nabudúce.