GLORIOR BELLI "The Great Southern Darkness", Metal Blade Records CD ´11, FRA
Pravdu povediac, Black Metal moc často nepočúvam a o nejakých GLORIOR BELLI som ani v živote nepočul, až do doby posledného Brutal Assaultu 18, kam ich Shindy zaradil. Celkom zaujali svojim netypickým prístupom k tomuto žánru, predsa len Francúzi sa v poslednej dobe akosi snažia posúvať extrémne žánre originálnym smerom. Prekvapivo sa jedná už o ich štvrtý album, tak som si aspoň zbežne vypočul po jednej skladbe zo všetkých starších materiálov. Musím poznamenať, že "The Great Southern Darkness" je dosť odlišný, na debute hrali skoro až Black Death s nízko položeným vokálom, aj ostatné 2 albumy boli dosť Blackové, na novinke chceli zrejme prísť s niečím zaujímavejším, tak odľahčili zvuk a pridali zvláštne prímesi do svojho BM gulášu. Možno existujú nejaké podobné kapely, ktoré to spravili už skôr, ale ja som takúto kombináciu ešte nepočul, spojiť BM so stoner rockom je fakt dosť netypické, ale najpodstatnejšie je, že to nie je žiadna násilná fúzia, znie to úplne prirodzene akoby k sebe vždy patrili. Stoner rock kombinuje prvky psychedelického rocku, blues-rocku a doom metalu, takže toto všetko je možnosť tu počuť. Niektoré úseky mi pripomenuli jednu staršiu nahrávku "Sewn Mouth Secrets" od amerických Relapsákov SOILENT GREEN vďaka ich špinavým sludge riffom, iné sú zase drogovo zdeformované na spôsob GORGUTS, alebo temne melodické ako DISSECTION. Väčšina materiálu je ešte čierna, len 2 skladby najviac zabiehajú do špinavších stoner rockových území, konkrétne trojka They Call Me Black Devil a šestka The Great Southern Darkness, prípadne posledná Horns in My Pathway je z polovice rozdelená na oba smery. Zaujímavé je, že nepoužívajú žiadne sóla, jedinou výnimkou je len štvorka Negative Incarnate so skôr blues rockovým než BM sólom, ale nedá sa povedať, že by tam výrazne chýbali, často využívajú rôzne vyhrávky, menia tempo, nálady, striedajú dva vokály, jeden drsnejší, druhý čistý, takže ťažko tu môžeme hovoriť o nejakej monotónnosti, stále sa niečo deje. Priestor dostali aj dve inštrumentálky, Per Nox Regna je pomalá, ťaživá až hypnotická a Chaos Manifested je už svižnejšia, postupne prechádzajúca do čoraz divokejšieho tempa. Textovo sa zameriavajú na okultné témy čo im len pridáva kredit, tiež logo a obaly albumov pôsobia magicky. Momentálne majú vydaný už piaty album, tak som zvedavý ako ho zvládnu a či sa zase posunú, štvorka celkom prekvapila.
11/48:06/ 8 Storm
http://www.gloriorbelli.com/
Pravdu povediac, Black Metal moc často nepočúvam a o nejakých GLORIOR BELLI som ani v živote nepočul, až do doby posledného Brutal Assaultu 18, kam ich Shindy zaradil. Celkom zaujali svojim netypickým prístupom k tomuto žánru, predsa len Francúzi sa v poslednej dobe akosi snažia posúvať extrémne žánre originálnym smerom. Prekvapivo sa jedná už o ich štvrtý album, tak som si aspoň zbežne vypočul po jednej skladbe zo všetkých starších materiálov. Musím poznamenať, že "The Great Southern Darkness" je dosť odlišný, na debute hrali skoro až Black Death s nízko položeným vokálom, aj ostatné 2 albumy boli dosť Blackové, na novinke chceli zrejme prísť s niečím zaujímavejším, tak odľahčili zvuk a pridali zvláštne prímesi do svojho BM gulášu. Možno existujú nejaké podobné kapely, ktoré to spravili už skôr, ale ja som takúto kombináciu ešte nepočul, spojiť BM so stoner rockom je fakt dosť netypické, ale najpodstatnejšie je, že to nie je žiadna násilná fúzia, znie to úplne prirodzene akoby k sebe vždy patrili. Stoner rock kombinuje prvky psychedelického rocku, blues-rocku a doom metalu, takže toto všetko je možnosť tu počuť. Niektoré úseky mi pripomenuli jednu staršiu nahrávku "Sewn Mouth Secrets" od amerických Relapsákov SOILENT GREEN vďaka ich špinavým sludge riffom, iné sú zase drogovo zdeformované na spôsob GORGUTS, alebo temne melodické ako DISSECTION. Väčšina materiálu je ešte čierna, len 2 skladby najviac zabiehajú do špinavších stoner rockových území, konkrétne trojka They Call Me Black Devil a šestka The Great Southern Darkness, prípadne posledná Horns in My Pathway je z polovice rozdelená na oba smery. Zaujímavé je, že nepoužívajú žiadne sóla, jedinou výnimkou je len štvorka Negative Incarnate so skôr blues rockovým než BM sólom, ale nedá sa povedať, že by tam výrazne chýbali, často využívajú rôzne vyhrávky, menia tempo, nálady, striedajú dva vokály, jeden drsnejší, druhý čistý, takže ťažko tu môžeme hovoriť o nejakej monotónnosti, stále sa niečo deje. Priestor dostali aj dve inštrumentálky, Per Nox Regna je pomalá, ťaživá až hypnotická a Chaos Manifested je už svižnejšia, postupne prechádzajúca do čoraz divokejšieho tempa. Textovo sa zameriavajú na okultné témy čo im len pridáva kredit, tiež logo a obaly albumov pôsobia magicky. Momentálne majú vydaný už piaty album, tak som zvedavý ako ho zvládnu a či sa zase posunú, štvorka celkom prekvapila.
11/48:06/ 8 Storm
http://www.gloriorbelli.com/
