GOATCRAFT „Olethros“, Hexencave Productions, EP ´15, SK

Smrť je najväčším mystériom s akým sa ľudstvo kedy stretlo. Prechádza napriek aeonmi ako tieň a doteraz nemáme žiadne relevantné poznatky čo presne smrť predstavuje. V mnohých civilizáciách a kultúrach sú rôzne zvláštne spojitosti, ktoré sa týkajú mytológie o stvorení sveta a mnoho ďalších vecí. Smrť je ale chápaná v každej civilizácii a kultúre inak, iné sú ich predstavy a vízie o smrti, posmrtnom živote či pohrebných rituáloch, nájdeme tam príliš veľké rozdiely než aby sme mohli vyniesť nejaký verdikt, ktorý by zosobňoval jednotný poznatok. Smrť sa zrejme musí chápať individuálne a pre každého predstavuje niečo iné, jedni sa smrti boja, iní po smrti prahnú a zaujímajú sa o ňu, vo svete nájdeme rôzne kulty smrti. Jedným z takýchto kultov by sa dala nazvať aj naša kapela GOATCRAFT, ktorá nepatrí až tak medzi nováčikov ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Oficiálny rok vzniku je 2012 s tým, že až minulý rok kapela vydala svoje prvé promo a recenzované EP „Olethros“.
EP predstavuje niečo iné než s čím sme sa na domácej scéne doteraz stretávali, majú ďaleko od konzumného Death Metalu, ale aj od často pozérskych Black Metalových kapiel, ktoré sa snažia znieť ako ich nórske vzory. Pri počúvaní novinky ma ani nenapadá nejaká kapela ku ktorej by som vedel GOATCRAFT jednoznačne prirovnať. Samozrejme o extra originalitu tu nejde, je nad slnko jasné, že chlapi počúvajú starý Metal 80tych rokov, od Iron Maiden, cez Venom až po nové okultné zásahy. No je viac než sympatické, že sa nesnažia kopírovať napr. Grave Misama, Svartidaudi či Mare, idú si svojou cestou skrze svoje osobné vízie. Hudba tohto telesa by sa dala označiť ako okultný Black / Thrash / Death Metal, chlapi znejú trochu inak než kapely, ktoré sú v tomto žánrovom rozsahu. Možno s odstupom času mi ich sound trochu pripomína Possessed, len tu je cítiť ešte viac pochmúrnej skazy. Rozhodne ich hudba je archaická, gitary znejú otupene a tak trochu sucho, to môže odradiť mnohých, ktorí očakávajú prierazný a dynamický sound. Zvuk je pre túto kapelu veľmi dôležitý, pretože je ich rozpoznávacím znamením, tvárou a postojom. Pomocou zvuku sa dá toho veľa povedať a hlavne navodiť atmosféra smrti. To je to, čo chýba mnohým klasickým Death Metalovým kapelám, ktoré sa taktiež orientujú na smrť, pritom z nich hučí len rytmika a nacvičené gestá, či klišéovitý growling. Z GOATCRAFT cítiť smrť ako zápach z nebožtíka, ako ohromujúce vône v márniciach či zvláštne vonné tyčinky, používané pri rituáloch smrti. Práve zvuk a správny postoj môžu byť omnoho fascinujúcejšie formy hudby, než samotná HUDBA. Tým nechcem povedať, že hudba GOATCRAFT je polovičná alebo poloprázdna, je presne taká aby vystihla silnú atmosféru a o to ide. Melodicky je gitarovo všetko namierené na negativizmus, neustále mám pocit, že mi ktosi stojí za chrbtom aj keď tam nik nie je, zimomriavky sú celkom slušným indikátorom niečoho neznámeho a nepoznaného. EP obsahuje len šesť regulárnych skladieb celkom krátkych časomier, o to viac sa ale v jednotlivých skladbách deje, nepociťujem, že by som bol o niečo ukrátený a skladby pomocou dramatickej výstavby a šialenej atmosféry držia poslucháča v patričnom strehu. O atmosféru sa starajú aj rôzne medziskladby, z ktorých niektoré sú len strašidelné zvuky ako bzučanie múch pri mŕtvole, ambientné hradby príšerných zvukov, alebo skvelá inštrumentálna akustická vyhrávka Down Below, ktorá vám príliš chuti do života nepridá, skôr opačne. Hudobne sa nejedná o nič výrazné, príde mi to také mdlé a uzavreté, no je v tom cítiť hĺbka a úprimnosť, to sa bije so surovosťou pocitov. Práve v tom je ich sila, nesnažia sa nasilu preraziť niečím konkrétnym ako napr. našliapaná rytmika, ohromujúce melódie či novátorské rozmery. Ja vravím, že konečne kapela, ktorá otvorila stavidlá a spolu s Malokarpatan môžu vytvoriť nový odkaz súčasnej slovenskej extrémnej scény. Podľa Martinových slov sa už momentálne GOATCRAFT nachádza hudobne zas trochu inde, veď „Olethros“ je už príliš starý materiál niekedy z ich najskoršieho obdobia. Verím tomu, že kapela sa ešte viac vyprofiluje a zároveň si zachová vlastnú tvár, v ktorej dominujú črty smrti.