GENOCIDE SHRINES „Manipura Imperial Deathevokovil: Scriptures of Reversed Puraana Dharmurder“, Valut of Dried Bones, CD´15, LKA

S GENOCIDE SHRINES som sa stretol už pri ich predošlom záseku „Devanation Monumentemples“ čo bolo vlastne 20 minútové EP a zároveň prvá vec akú vydali, potom nasledovalo splitko s Manifestor ku ktorému som sa dodnes nedostal. Vec sa má ale tak, že 18. apríla chlapi vyrukovali s novým a prvým plnohodnotným albumom, ktorý pomenovali priam šialene „Manipura Imperial Deathevokovil: Scriptures of Reversed Puraana Dharmurder“!
Oproti predošlému EP títo bojovníci trochu upravili produkciu a gitara znie viac ako gitara a nie ako úplné bahno, ale samozrejme ani teraz to nie je žiaden med a pozlátko. Gitara NekrotikaPerversora vypúšťa údesné zvukové chvenie, ktoré pripomína moment explózie jadrovej bomby, je to narušený zvuk, ťažko opísateľný. Hudobne sa oproti minulosti nič zásadné nezmenilo, stále tu máme ťažký a duniaci Black / Death v jeho najkrutejšej podobe, kde nie je žiaden čas ani chuť na nejaké kudrlinky, všetko sa ťahá príliš nebezpečne a beštiálne. Mnohé riffy na mňa pôsobia dosť originálne, napr. v Subterranean Katacomb, Termination Temple: Henotheistic Primal Demiurge, znie to dosť bizarne a priam až nepochopiteľne. Skladba je vlastne úžasným bordelom, ktorý dáva ale zvláštny zmysel, máme tu aj rýchle drviace bublanice, ale aj pomalé rozklady príšernosti. V mnohých prípadoch si pripadám akoby som počúval nejaký mexický Disgorge na ich prvých nahrávkach, no vždy ma z omylu vyvedú rôzne militantné výkriky a temnota, ktorá sa zlovestne drží nad celou nahrávkou ako opar miazmy. Prekvapujú časomiery mnohých skladieb, tie bez problémov presahujú aj 6 minút, čo je na tento štýl hulákania a desenia nezvyčajné, aspoň vidno, že toto chorobné komando sa snaží pracovať so štruktúrami skladieb a pokúša sa z riffov vytrieskať čo najviac obludnosti a bizarnosti, skúste sa napr. započúvať do groteskných momentov v Ethnoheretical Padamavyuha Consecration. To čo sa začne diať v prostred skladby v gitarách mi skoro nedáva zmysel, no na druhú stranu to žeriem ako hladný vlk svoju korisť, dokonca aj po tej strednej pasáži neprichádza žiadne vyslobodenie, len ďalšie zapletenie sa s ohavnosťou a šialenstvom. Melodika je tak pochrámaná, že to znie akoby zložili najskôr nesúrodé riffy, potom ich prepísali na papier, ten dokonale pokrčia a z tohto zožuvaného pergamenu sa snažia hrať tóny, ktoré vytvárajú celkový koncept albumu. Ak pozorne nastražíte uši a fakt sa zameriate na riffy, ich dynamiku, melodiku a štruktúru, zrejme nebudete chápať aké entity mohli tento bes poskladať, čo sa to deje?? Čoho sa poriadne chytiť? Originalita kapely sa neskrýva na jej povrchu a pri prvom počúvaní, ale v hrôzostrašných detailoch vnútornej absurdity. Táto kapela musela preraziť šamanské brány a nakukla do bezodných priepastí halucinácií. Jediné čo ich drží na Grindovej báze sú rozleptané bicie a ich vyznenie, inak ostatné ide všetko niekde mimo časopriestor. Napočúvať si dôkladne a detailne tento opus je celkom problém, pretože melodika sa vôbec nezlučuje s ničím, čo ste doteraz mali možnosť počuť, tento chaos, zmätok a neporiadok je dôkazom toho, že aj z týchto ingrediencií sa dá variť bohapusté honorovanie absolútneho zla. Ja osobne tento album poznám tak možno na 60% aj to skôr z rytmického a vokálneho hľadiska, harmonicky to spadá niekde preč, no je to viac než fascinujúce.
Táto hudba, ak sa do nej pokúsite preniknúť, môže vo vašom vedomí spôsobiť nebezpečné psychické trhliny, buď sa zdesíte, alebo sa začnete nepríčetne smiať, ale nie vysmievať. Smiech je rovnako zaujímavý a fascinujúci ako strach, ponorte sa hlbšie. Medzi skoro všetkými skladbami sa nachádzajú rôzne rituálne vsuvky šamasnkých alebo voodoo kultov pri ich tajných obradoch, hlasy a jazyk znejú ázijsky, toto všetko ešte viac podnecuje fantáziu a otvára ešte hlbšie brány. Toto nie je album ktorý vás zmetie z povrchu spôsobom, wow, totálna bomba, ale skôr vás začne pomaly rozkladať z vnútra ak sa mu otvoríte a pustíte do seba démonov.