GOATH „Luciferian Goath Ritual“, Ván Records, CD´17, GER

Nemeckých GOATH som si všimol až trochu neskôr, kapelu som zaregistroval až niekedy koncom minulého roka, a myslím, že to bolo na nejakom Live letáku, kde hrali samé Zlé kapely. To, že kotvia u agilných Ván Records len pridalo na zvedavosti, chlapi vyzerajú dostatočne ortodoxne a oddane, obálka „Luciferian Goath Ritual“ je pekným umeleckým dielom na tému „pekelný výjav“ a ako je už známe, mnohé nemecké kapely v poslednej dobe vedia narobiť poriadne Zlo. Kapela sa skladá z troch členov, pričom žiaden z nich ešte nehral v nejakej významnejšej kapele. GOATH ešte pred debutom vydali demo „Goath“ v roku 2016 a rok dozadu sa datuje vznik. Myslím si, že práve žáner Black / Death je kombináciou, kde sa dejú dosť zaujímavé veci, GOATH by som viac než k Death Metalu priklonil k Black Metalu v pomere 3:7. To, čo sa mi na tejto trojke páči je, že sa nesnažia vyslovene nikoho kopírovať, ich štýl síce nie je tak výrazný ako u kapiel Necros Christos, Grave Miasma, či Teitanblood, no i tak si pozornosť už zaslúžia. Prvá skladba All Became Nothing má síce začiatok v podobe intra, no potom udrie ich sila v plnej paráde, no nie je to až taká mohutná vlna ako som čakal, ale skladba je celkom fajn. To už druhá Blasphemous Supremacy na mňa pôsobí evidentne charizmatickejšie, hlavne melodika je zaujímavejšia a prevedenie ešte beštiálnejšie. Chlapi stavajú na chaose a divokosti, ich štýl nie je sofistikovaný a jasne daný. Povedal by som, že sú skôr živelní a idú tam, kam ich vlastný tok smeruje. Napr. tretia Retaliation mi úvodnými riffmi, rytmikou a neskôr aj nástupom frázovania vokalistu pripomína Deicide z obdobia „Legion“, konkrétne skladbu Revocate The Agitator. No niektoré ich riffy mi tu pripomínajú ešte aj pasáže z albumu „Deicide“, no nie celá skladba je tak Deicideom nasiaknutá, ide iba o určitú pasáž, ktorá sa počas skladby opakuje dva krát. Solitudinem je akustickou, temnou vybrnkávačkou, určite spestrenie a zas iná forma atmosféry. Našťastie toto trio ponúka celkom variabilné manévre, svoj štýl majú pevne uchopený, no skladby možno dostatočne ľahko odlíšiť a v gitarových postupoch a technike hrania. Čo sa týka harmónií, nejde o nič výrazné a mohutné, čo by skúseného poslucháča nejakým spôsobom odrovnalo, alebo prekvapilo, no i tak im nemožno uprieť snahu, že sa pokúšajú v tomto smere vychodiť netradičnejšiu stopu. Samozrejme sa jedná o debut a myslím, že na prvú nahrávku to vôbec nie je zlé. Miestami mi prídu viac rytmický, inokedy zas prichádza nejaká zaujímavá harmónia, no pocit temného harašenia a pochmúrnej atmosféry je tu stále. Ak by ešte lepšie rozvinuli kompozíciu, lepšie uchopili sound a svoje nápady dotiahli do ešte hlbšej formy, mohla by sa z tejto beštie vytvoriť známejšia banda, no aj tak mi niečo vraví, že im o nejakú slávu, alebo popularitu ani z ďaleka nejde. Ako som spomínal, zvuk nahrávky nie je úplná výhra, v niečom je určite zaujímavý, má určitú plochosť, ale na druhej strane mi príde transparentný. Chýba mi o niečo viac basov, tie nachádzam hlavne v kopákoch a to ani tie nedisponujú nejakou výraznosťou. Zvuk mi celkove viac príde ako Black Metalový s Death Metalovým pocitom, chcelo by to spraviť vo zvuku poriadok pretože aj ten mi príde dosť divoký a nespútaný. Áno, takýto zvuk dokážem chápať a aj sa mi páči, ale ešte by to chcelo mať stabilnejší nosný základ a potom by ich riffy a rytmika vyzneli ešte efektívnejšie. Príde mi, že občas akoby strácali ťah, niečo podobné ako keď rozkúrite pec, ale bez potrebného ťahu sa teplo len ťažko dostaví. Stále mám aj po čase z „Luciferian Goath Ritual“ pocit, že je to na dobrej ceste, ale ešte čo to teba vylepšiť. Niektoré skladby mi prídu menej zaujímavé, ale potenciál je dobrý. Z GOATH mám určite radosť, verím, že ich ďalšia nahrávka bude ešte zaujímavejšia, a môžem len dodať, že je škoda, že u nás je výskyt kapiel kvalít GOATH zatiaľ dosť mizerný.