GOREFEST „False“, Nuclear Blast, CD´92, HOL

GOREFEST boli zvláštnou kapelou, čo sa týka holandskej scény, boli tak trochu až za posvätnou trojkou Pestilence, Asphyx a Sinister, trochu bokom, aj keď v 90tych rokoch dosiahli toho veľa. Vydali dva skvelé albumy a mali dobrú zmluvu s Nuclear Blast. Možno za to môže fakt, že po druhom albume skĺzli do zvláštneho štýlu, ktorý Death Metalistom moc nevoňal, kto vie, ale podobných kapiel bolo určite viac, aj Grave po dvoch albumoch natočili už niečo dosť iné. Ich debut „Mindloss“ na seba upozornil celkom slušným spôsobom, po dvoch demách dorazili fanúšikov ortodoxným Death Metalom hrubozrnnej sily, ničivé riffy, rýchle nájazdy bicích niekedy spadajúce až do Grindových vôd a extrémny vokál. No už tu bol cítiť ich rukopis, myslím, že v tej dobe nemali až tak ďaleko od kolegov Sinister. Album vyšiel v roku 1991 a bol vlastne takou rekapituláciou ich dem „Tangled In Gore“ a „Horrors In Retarded Minds“, používali tu klasické morbídne harmónie, tempá vykazovali skôr jednoduchšie, ale účinné rytmy. „False“ vychádza už rok na to, vyzerá to, že v dobe debutu už museli mať napísané niektoré nové skladby a tam sa zmenilo veľa. Z primitívnejšieho a brutálnejšieho Death Metalu sa stala úplne inteligentná a neortodoxná hudba stále postavená na základoch Death Metalu. Stále boli brutálni, ale už nie tak násilným spôsobom, ešte začiatok prvej skladby The Glorious Dead je poriadny tlak, riffy sú násilné ako peklo a dokonca aj kadencie klepačiek prispievajú k agresívnemu vyzneniu, ale o pár minút po tejto masakre prichádzajú na rad inteligentné a prepracované riffy do posledného detailu. Rytmus sa tiež zmierňuje a aj keď Ed používa stále dosť dvojšlapku, už úplne iným spôsobom. V riffoch sa objavuje úplne iný druh harmónii, melodika dostáva temné odtiene a melancholický výraz. Prepracované riffy naznačujú, že sa v ich mysliach muselo niečo zmeniť. Tak za prvé sa naučili lepšie hrať, omnoho lepšie komponovať a navyše tu dodali skladbám aj silný atmosférický rozmer. Práve táto prvá skladba je ešte akoby pojítkom medzi starou tvorbou a novou. To už ďalšia vec State of Mind je ukážkovou prácou so všetkými elementmi, ktoré som už stihol o novej tvorbe napísať. Z úvodných riffov mám zimomriavky, atmosféra vás chytí pod krk a riffy sú zrazu omnoho hlbšie, komplexnejšie, otvorenejšie. Je cítiť, že svoj štýl obohatili po všetkých stránkach, primárna brutalita sa kamsi stráca a zostáva len niečo originálne, povedal by som čistá esencia GOREFEST. Až toto je podľa mňa ich pravá tvár a podstata, tieto skladby sa stali nezničiteľnými a kultovými. V kompozícii je cítiť vysoký intelekt, každá pasáž je strhujúca a podáva svedectvo o skvelej forme. Kapela dokonca viac a lepšie pracuje s technikou, nie je až tak okatá ako napr. u Pestilence či Atheist, ale je v priamej línii s kompozíciou a hlavne skladby majú dobrý tok. GOREFEST nikdy nepatrili medzi technické kapely, no ich schopnosti hlavne na tomto albume sú nadštandardné. Chlapi aj dosť spomalili, nie že by zachádzali do Doom Metalu, ale použili omnoho viac citlivejších a niekedy až pomaly sa húpajúcich temp, tak dodali do skladieb onú potrebnú hĺbku a viac umeleckého pocitu. Povedal by som, že „False“ sa drží stredne pomalších a stredne rýchlejších temp, tie sa striedajú podľa nálad skladieb. Gitarové harmónie oboch gitaristov sú strhujúce, všimnite si napr. nečakaný zvrat tesne v druhej polke Reality – When You Die, vpadne sem ako okamih smrti, čo možno aj korešponduje s textom a názvom skladby. Gitarové linky sú rozdielne, každý hrá svoje partie, no v konečnom dôsledku vytvárajú perfektný súlad a harmóniu. Myslím si, že GOREFEST na tomto albume odstúpili od drastických a morbídnych tém na ktorých bol „Mindloss“ priam vystavaný, začali prevládať, povedal by som, až neortodoxné tendencie. Skladby sú naopak dosť dramatické a vážnejšie, majú hlbší zmysel a akúsi psychologickú temnotu, tá je úplne iná než Satanská. Krásne to počuť v riffoch takej Get A Life, práve tento typ melódii a harmónii nie je v Death Metale až tak bežným, myslím, že toto je kľúčovým prvkom prečo je „False“ tak originálnym dielom. S psychologickou temnotou mimochodom veľmi umne dokázali narábať aj napr. Gorguts, alebo Disincarnate, preto by som GOREFEST tak trochu spirituálne priradil práve k tejto sorte kapiel, aj keď napr. Gorguts boli omnoho dôslednejší v agresivite prejavu. Zvláštne sú aj mnohé technické tempá, niekedy dosť ťažko sa meniace do zvláštnych figúr, tu sa až človek musí počudovať ako sa kapela z tak jednoduchej formy tak rýchlo vyvinula do tak prepracovanej a inteligentnej. Dovolím si povedať, že GOREFEST na tomto albume vytvorili úplne nový druh melódií, vtlačili sem melancholickejšie a romantizujúcejšie prvky, ale s tým, že stále nezabúdajú na dravosť a hutnosť. V takomto prípade vás úplne zabije napr. pasáž v titulnej False, kedy do týchto dramatických momentov na chvíľu vpália technikou a brutalitou v druhej polke skladby, trvá to len chvíľu, následne sa skladba vracia do svojho zvláštneho módu. Celým albumom sa prelínajú krátke intrá kde nejaký chlap hovorí a v pozadí počuť temný zvuk, strašne mi to pripomína atmosférou niektoré intrá od Carcass z kultového „Necroticism – Descanting The Insalubrious“. Znova je ťažké vyzdvihovať najlepšie skladby, celý album je jedným umeleckým dielom. Je celkom škoda, že kapela nenadviazala na „False“ podobne ladeným albumom, ktorý by bol ešte o nejaký ten stupeň inteligencie vyššie. Nevravím, že s „Erase“ klesli, ale už to nebol ten ich zvláštny Death Metal, aspoň v mojich očiach.