GORGUTS "Colored Sands", Season of Mist CD ´13, CAN
Luc Lemay si zaslúži obrovský obdiv, pretože ani samotná smrť ho nedokázala zastaviť na jeho ceste do ponurej krajiny GORGUTS. Po vydaní "From Wisdom to Hate" sa presne v deň svojich 31. narodenín obesil bicman Steve MacDonald, čo síce GORGUTS zastavilo na vyše 10 rokov, ale Luc začal pokúšať osud znova, keď prišlo druhé varovanie v podobe smrti dlhoročného gitaristu Steevea Hurdleho, tam bola príčina v pooperačných komplikáciách. Na to kompletne zmenil celú zostavu a zobral si Američanov Kevina Hufnagela (gitara) a Colina Marstona (basa) z progresívno metalovo rockovej formácie DYSRHYTMIA hrajúcej čisto inštrumentálnu hudbu. Na obávanú stoličku bicmana zasadol ďalší Američan, John Longstreth, ktorý má toho na rováši už veľa, môžem spomenúť kapely ako napr. DIM MAK, ORIGIN, ANGELCORPSE etc. Priniesli títo noví majstri do hudby niečo nové? Určite áno, aj keď drvivú väčšinu materiálu skomponoval Luc. Ich prínosom sú hlavne modernejšie technické postupy, ale základný duch GORGUTS zostal neporušený, na to je Luc príliš silná osobnosť aby si dal nejak zásadne kecať do svojej práce. Na "Colored Sands" si zobral to najlepšie z predošlých dvoch počinov a obohatil to vplyvmi viacerých novších spolkov operujúcich v podobných vodách ako napr. ULCERATE, DEATHSPELL OMEGA etc. Preto určite nemôže byť reč o takých superlatívoch ako v prípade revolučnej "Obscury". Nedá sa stále prichádzať s niečím revolučným, hlavne v prípade takej extrémnej hudby akú produkuje GORGUTS, to by už hrozilo opustenie hraníc svojho štýlu, aj keď pre ortodoxnejších fans sa to už stalo. Svoju úlohu spravili už viac krát než je bežne zvykom, prvý krát na "The Erosion of Sanity" a potom na "Obscure" kedy mnohí len nechápavo krútili hlavou čo sa to deje, práve v dobe keď už len málokto predpokladal, že v DM sa dá spraviť ešte niečo nové. Prvý krát posunuli hranice Death Metalu MORBID ANGEL, ktorí pretvorili rytmickú hudbu na nadpozemsky duchovnú formu umenia, od základov prekopali základy DM s úplne dovtedy nepoužívanými rytmami a chorobne dekadentnými riffmi. Niečo podobné sa podarilo iba GORGUTS, oni spravili ďalší krok vpred, pridali ešte viac ponurosti, techniky, komplexnosti a hlavne atonálnej disharmónie. Ich atmosféra je strašidelne zlovestná, vychádzajúca až z vesmírnych hlbočín existencie, z diaľky počuť len chladne hrozivé zvuky blížiacej sa smrti, Lucov mučivý vokál to všetko len korunuje. Na novinke Luc predstavuje oproti predchodcovi dlhšie skladby čo mu dalo väčší priestor na rozohranie hry s podvedomými pocitmi poslucháča, pribudlo viac orchestrácie a konečne už predviedol aj svoje kompozičné schopnosti v komornej hudbe, hovorím o piatej inštrumentálke The Battle of Chamdo, ktorá ukazuje ako by GORGUTS znel v klasickej hudbe. Určite by mohol budúci album nahrať ako 2CD, kde by druhý disk ešte viac otvoril jeho symfonické umenie. "Colored Sands" určite mnohí nepochopia kvôli zvláštnej rytmike, ale to je len prvotné zdanie, John im v skutočnosti dodal veľkú dávku dynamiky. Nevýhodou tejto hudby je, že potrebuje príslušnú atmosféru, najlepšie v noci a cez slúchadlá, inak sa účinok môže minúť s výsledkom a hlavne pochopením podstaty. Druhá dôležitá vec je zvuk, hlavne pri takejto komplexnosti muselo byť náročné nazvučiť všetko dokopy, je úžasné počúvať každý inštrument zvlášť, pretože každý hrá svoju vlastnú náročnú partiu smrti zapadajúcu do celého dekadentného opusu. Nikdy som neveril, že taká náročná hudba môže mať silu aj naživo, ale posledný Brutal Assault ma presvedčil o opaku.
9/62:49/ 9,5 Storm
http://www.reverbnation.com/gorguts
Luc Lemay si zaslúži obrovský obdiv, pretože ani samotná smrť ho nedokázala zastaviť na jeho ceste do ponurej krajiny GORGUTS. Po vydaní "From Wisdom to Hate" sa presne v deň svojich 31. narodenín obesil bicman Steve MacDonald, čo síce GORGUTS zastavilo na vyše 10 rokov, ale Luc začal pokúšať osud znova, keď prišlo druhé varovanie v podobe smrti dlhoročného gitaristu Steevea Hurdleho, tam bola príčina v pooperačných komplikáciách. Na to kompletne zmenil celú zostavu a zobral si Američanov Kevina Hufnagela (gitara) a Colina Marstona (basa) z progresívno metalovo rockovej formácie DYSRHYTMIA hrajúcej čisto inštrumentálnu hudbu. Na obávanú stoličku bicmana zasadol ďalší Američan, John Longstreth, ktorý má toho na rováši už veľa, môžem spomenúť kapely ako napr. DIM MAK, ORIGIN, ANGELCORPSE etc. Priniesli títo noví majstri do hudby niečo nové? Určite áno, aj keď drvivú väčšinu materiálu skomponoval Luc. Ich prínosom sú hlavne modernejšie technické postupy, ale základný duch GORGUTS zostal neporušený, na to je Luc príliš silná osobnosť aby si dal nejak zásadne kecať do svojej práce. Na "Colored Sands" si zobral to najlepšie z predošlých dvoch počinov a obohatil to vplyvmi viacerých novších spolkov operujúcich v podobných vodách ako napr. ULCERATE, DEATHSPELL OMEGA etc. Preto určite nemôže byť reč o takých superlatívoch ako v prípade revolučnej "Obscury". Nedá sa stále prichádzať s niečím revolučným, hlavne v prípade takej extrémnej hudby akú produkuje GORGUTS, to by už hrozilo opustenie hraníc svojho štýlu, aj keď pre ortodoxnejších fans sa to už stalo. Svoju úlohu spravili už viac krát než je bežne zvykom, prvý krát na "The Erosion of Sanity" a potom na "Obscure" kedy mnohí len nechápavo krútili hlavou čo sa to deje, práve v dobe keď už len málokto predpokladal, že v DM sa dá spraviť ešte niečo nové. Prvý krát posunuli hranice Death Metalu MORBID ANGEL, ktorí pretvorili rytmickú hudbu na nadpozemsky duchovnú formu umenia, od základov prekopali základy DM s úplne dovtedy nepoužívanými rytmami a chorobne dekadentnými riffmi. Niečo podobné sa podarilo iba GORGUTS, oni spravili ďalší krok vpred, pridali ešte viac ponurosti, techniky, komplexnosti a hlavne atonálnej disharmónie. Ich atmosféra je strašidelne zlovestná, vychádzajúca až z vesmírnych hlbočín existencie, z diaľky počuť len chladne hrozivé zvuky blížiacej sa smrti, Lucov mučivý vokál to všetko len korunuje. Na novinke Luc predstavuje oproti predchodcovi dlhšie skladby čo mu dalo väčší priestor na rozohranie hry s podvedomými pocitmi poslucháča, pribudlo viac orchestrácie a konečne už predviedol aj svoje kompozičné schopnosti v komornej hudbe, hovorím o piatej inštrumentálke The Battle of Chamdo, ktorá ukazuje ako by GORGUTS znel v klasickej hudbe. Určite by mohol budúci album nahrať ako 2CD, kde by druhý disk ešte viac otvoril jeho symfonické umenie. "Colored Sands" určite mnohí nepochopia kvôli zvláštnej rytmike, ale to je len prvotné zdanie, John im v skutočnosti dodal veľkú dávku dynamiky. Nevýhodou tejto hudby je, že potrebuje príslušnú atmosféru, najlepšie v noci a cez slúchadlá, inak sa účinok môže minúť s výsledkom a hlavne pochopením podstaty. Druhá dôležitá vec je zvuk, hlavne pri takejto komplexnosti muselo byť náročné nazvučiť všetko dokopy, je úžasné počúvať každý inštrument zvlášť, pretože každý hrá svoju vlastnú náročnú partiu smrti zapadajúcu do celého dekadentného opusu. Nikdy som neveril, že taká náročná hudba môže mať silu aj naživo, ale posledný Brutal Assault ma presvedčil o opaku.
9/62:49/ 9,5 Storm
http://www.reverbnation.com/gorguts
