Z dnešného pohľadu boli začiatky GORGUTS ešte dosť priamočiare a old schoolové, ale už bolo cítiť, že im v krvi pláva veľká dávka talentu. V tej dobe Luc určite netušil kam sa raz dostane, že vytvorí v DM novú cestu disharmónie inšpirovanú klasickou hudbou. Týmto debutom odpálili hlavnú kanadskú DM vlnu, ešte silno ovplyvnenú floridskou školou, najmä ATHEIST, alebo NY drvičmi SUFFO. To znamená technickejšie ladený DM s vysokou dávkou dynamiky, ale zároveň so zvláštnou, až abstraktnou melodikou, nenápadne číhajúcou hlboko pod riffmi. Kanada bola jednoducho vždy typická dvoma elementmi, technickou zručnosťou a originalitou, tu sa začali rodiť ich prvé zárodky.
Pri GORGUTS je zároveň podstatné, že sa nikdy nevybrali modernými chodníčkami Deathcoru, alebo Hardcoru ako ich kolegovia, čo by bola pre nich určite jednoduchšia a komerčnejšia možnosť, skôr sa vybrali naspäť, ku klasickej hudbe. Už od začiatku sa nad nimi vznášal tajomný opar niečoho strašidelného a ťažko identifikovateľného, aj keď na tomto disku mali texty ešte značne zamerané na témy medicínskej chorobnosti a smrti. Najviac atmosféry vychádza práve zo sól, ktoré sú veľmi feelingotvorné, jedno si zahral aj hosť James Murphy, konkrétne v poslednej skladbe Inoculated Life, jeho rukopis je jasne rozpoznateľný, ideálnejšie by to bolo ale v skladbe Disincarnated. Je až neuveriteľné koľkým kapelám vdýchol dušu svojimi sólami a pozdvihol ich hudbu o úroveň vyššie. V dvoch skladbách si dokonca zaspieval backing vocals aj sám Chris Barnes, konkrétne Bodily Corrputed a Hematological Allergy, ale nemôžem povedať, že by to bolo poznať. Týmto debutom GORGUTS najviac ovplyvnili súčasných Floriďanov SKELETAL REMAINS, možno sa aj inšpirovali skladbou Drifting Remains. Ani sa im nedivím, pretože GORGUTS boli vždy dobrou studnicou, z ktorej môže čerpať veľa kapiel. Tempo sa neustále mení, Stéphane Provencher sa ukázal ako zručný bicman, ktorý sa rád hrá so svojou sadou, dokáže dávať rýchle a presné dvojkopáky ako kanadské hodinky, dokonca môže konkurovať Aaronovi Nickeasovi z "On the Seventh Day God Created... Master". Luc so Silvainom si kontrujú chytľavými a zapamätateľnými riffmi navrstvenými na sebe aby vytvorili príbehy zlomyseľnej hrôzy. Už tu bolo trochu cítiť čo sa chystá na "The Erosion of Sanity", len v jednoduchšej forme. Veľmi im pomohol aj Lucov charizmatický vokál, ktorý znie groteskne až mučivo, ľahko sa dá rozpoznať a celkom dobre mu rozumieť všetky slová. Okrem akustického intra, nahrali aj jednu inštrumentálku Waste of Mortality, začínajúcu tiež akustikou, ale inak sa jedná o normálnu skladbu bez spevu a s atmo sólom.
Vzhľadom na dnešný vývoj, nebol debut ešte tak revolučný, ale z hľadiska DM všeobecne nemôže byť najmenších pochýb o výnimočnosti tohto monštra. Vo svojej dobe možno trochu nenápadný štart, ale aj dnešná kapela, kopírujúca ich štýl, dokázala preraziť. Môžu za to hlavne silné riffy, Luc Lemay je príliš silná osobnosť na to aby dokázal stvoriť priemerný, nebodaj podpriemerný album. Nevydali sa ani chladnou cestou post VOIVODovskej technickosti ako väčšina kapiel z Quebecu. Ich korene sú pevne zapustené vo floridskej a NY škole. Navyše aj nahrávali a mixovali v preslávenom Morrisound Studios, Tampa, Florida. Mastering prebehol vo Frankford Wayne, New York, NY, čím je všetko vyjadrené. Pravá ukážka kanadskej geniality.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
GORGUTS "Considered Dead", R/C Records 91, CAN


10/38:51/ -                                                      Storm


https://www.reverbnation.com/gorguts