GOUGE „Beyond Death“, Hells Headbangers Records, CD´15, NOR

GOUGE je celkom nová kapela z Nórska, pôsobia ako duo v zložení Herman Holen (bicie) a Christoffer Brathen (všetko ostatné). Chlapi majú skúsenosti z už iných kapiel, predovšetkým Thrash / Blackových Condor. „Beyond Death“ je debutovým albumom pre Hells Headbangers a predtým vydali iba EP „Doomed To Death“. Hneď ako som tento album počul prvý krát, ma napadlo, že táto kapela sa snaží zrejme vzdať hold rakúskym majstrom perverznosti Pungent Stench, nielen že hudba sa podobá na týchto smrtonosov, ale aj vokál Christoffera je podobný tejto legende. Ďalšími vplyvmi sú určite staré Autopsy, Impetigo, Repulsion a ďalšie nechutné chásky, ktoré sa vždy bahnili v gore, strašidelnosti, perverznosti a smrti. Hudba je vystavaná hlavne rytmicky, dosť dominujú bicie a špagátová basgitara s dobre nafrázovanými vokálmi. Niekedy si fakt pripadám akoby som počúval nikdy nezverejnené veci od PS, ale v niektorých momentoch zas skôr pripomínajú už spomínané kapely. V riffoch cítiť určitú punkovosť ale aj Grindovú triešť, v podstate je tu ťažko niečo opisovať. Skladby sú celkom krátke, zväčša presahujú dve minúty a behom nich to do vás napália nekompromisne ortodoxne. Žiaľ, ak si tieto skladby porovnám napr. s Pungent Stench, alebo Impetigo, tak kvalitatívne sú GOUGE dosť dole, aj keď sa snažia čo len môžu. Niektoré skladby majú silnejšie refrény, napr. Butcher Attack, Malady Macabre a iné zas pôsobia slabším dojmom nedotiahnutosti. Death Metal tu cítiť asi tak z 50%, druhá polka je skôr Grindová a Punková, aj keď vyslovene ten klepačkový Grind rozhodne nečakajte, ani samozrejme pravý Punk. Celkove je ich hudba podaná veľmi surovo bez akýchkoľvek úprav produkcie, zvuku a podobne, všetko je to neučesané, surové a divoké. Album „Beyond Death“ obsahuje až 12 skladieb, no časomiera nedosahuje ani 30 minút, čo kapely často nazývajú aj materiálom pre EP. Ale treba samozrejme prihliadnuť na žáner aký kapela produkuje, takže v tomto prípade je to v poriadku. Výnimkou je len posledná a titulná skladba Beyond Death, ktorá presahuje štvor minútovú časomieru. Chýba mi tu väčší zmysel pre chytľavosť a hlavne silnejšie a zaujímavejšie riffy ako napr. u Impetigo. Na debut to vôbec ale nie je zlé, v tomto žánri aj tak často stačí, že kapela dobre šliape a tie pocity desu, teroru, hluku a perverznosti tu sú, takže fanúšikovia takýchto kapiel si prídu iste na svoje. Z môjho pohľadu už nemám ďalej čo opisovať, pri počúvaní to bola chvíľami zábava, inokedy zas nuda, no časomiera mi vždy priala a album skončil celkom rýchlo.