GRAFJAMMER „Schalm & Schabauw“, Self Released, CD´18, HOL

GRAFJAMMER znamená v Holandčine niečo ako veľká škoda, ide o meno Black Metalovej tlupy z Utrechtu. Všetky názvy skladieb, texty sú v Holandčine, takže niečo bližšie zistiť je ťažko, kapela by mala ale vychádzať z holandského folklóru a námornej tematiky. Za sebou už majú Demo z roku 2012 „Smeerenburgh“ a debut „Koud Gemaakt“ z roku 2015. V zostave figurujú piati šialenci aj keď na fotke sa prezentujú ešte ako kvarteto bez nového bicmana. Najznámejšou tvárou bude práve bicman Jahwe známy z Iron Harvest, Weltschmerz, Wrang, ale aj ako live člen Nocturnal Depression, a ex živý hráč z Funeral Whore a Khaoz. Priznám sa, že s GRAFJAMMER som doteraz do kontaktu neprišiel, až kapela sa ozvala sama so žiadosťou o recenziou, teda radi vyhovieme. Holandský Black Metal mi teda veľa nevraví, netuším ktoré kapely na ich scéne patria medzi najväčšie hviezdy, no v Death Metale majú extra silné mená. Hudobne sa jedná o starý Black Metal tak trochu na štýl Dark Throne, alebo Carpathian Forest. Surový prejav riffov je zároveň zapamätateľný aj melodickejší, z estetiky harmónií cítiť dosť prírodu, dominanciu a víťazstvo nad slabošstvom. Pri počúvaní mám vždy dojem, že počúvam nejakú severskú kapelu a nie bandu z krajiny tisícich mlynov, pretože na mňa dolieha chlad, nečistota. Melodicky sú skladby slušne upravené, môžem povedať, že každá skladba znie trochu inak, vždy majú trochu iný charakter, no určite to na mňa nepôsobí ako mišmaš, alebo aby každá skladba znela ako od inej kapely. Charakteristické je Rock´N´Rollové tempo, ktoré niekedy dáva spomenúť na slávnych Motörhead, hlavne z basovej hry cítiť Lemmyho. Kombinujú rýchle steny tremolo postupov s rôznymi zasekávacími, alebo púšťanými riffmi, tieto kombinácie im idú od ruky s kompozíciou a štruktúrou v klasickom móde. Niektoré melodické linky a ich charakter na mňa pôsobia viac dramaticky, iné sú zas viac akoby „tanečné“, nechcem vyslovene napísať veselé, pretože tomu tak rozhodne nie je. Ide o typickú BM melodiku a myslím si, že dokážu napísať dosť silné skladby za ktoré by sa nemuseli hanbiť omnoho renomovanejšie kapely. V riffoch ale cítim aj dozvuky starého Thrash Metalu, napr. v Gallemeizen, zároveň je však táto vec v iných ohľadoch nespútane Black Metalová v atmosfére. Harmónie kulminujú od vážnejších cez neutrálnejšie až po tie svižnejšie, dajme tomu s nádychom folklóru. Vlastne tieto pocity sa prelínajú celým albumom, je to akási zvláštna zmes pocitov, ale všetky k sebe dobre pasujú. Tempom teda striedajú rýchle Rollové šialenosti s občasnými Punkovicami, ale samozrejme nechýbajú ani klasické Black Metalové rúbanice, takže aj tempovo dosť kulminujú a sú rôznorodí. Gitaristi sú dobre vybavení technicky, čo síce nedávajú až tak najavo pri tomto type Black Metalu, avšak pri niektorých riffoch a hlavne ich prechodoch jasne počuť, že dokážu vystrúhať aj náročnejšie členité témy. Jedným z mojich favoritov je deviata Hus Het Luk so zaujímavými riffmi a zvláštnou melancholickou náladou v nej, striedajúc sa s úplne odlišným typom dajme tomu hnevu. Z aranžmánov krásne cítiť ako kapela dobre pracuje s prepájaním tém, atmosféry, všetko to pôsobí ako zručne namaľované výtvarné dielo, pôsobiace silne esteticky, ale aj atmosféricky. Ďalším skvelým trackom je z môjho pohľadu Rottende Schompes nenápadne pripomínajúc strednú éru Dark Throne, no v základnej melodickej línii aj niečo zo starých Emperor, či Satyricon, tak toto im vyšlo perfektne. Túto základnú harmóniu ale umne kombinujú s úplne odlišnými témami aby to vyslovene nepôsobilo ako silné ovplyvnenie od legiend, basová linka je tu úderná a mohutne majestátna. Silných skladieb je tu však veľa, povedal by som, že 70% vecí je na výbornej úrovni a „Schalm & Schabauw“ pôsobí ako skúsené dielo skúsených hráčov a skladateľov. Čo mi tak trochu píli uši je samotná Holandčina, nie som na tento jazyk zvyknutý a frázovanie ako aj výslovnosť vyznieva trochu čudne. Samozrejme Jorre za mikrofónom si odvádza svoju prácu dobre, ale neviem si zvyknúť na ten zvláštny jazyk. Na druhú stranu albumu zas dodáva určitý punc originality a jedinečnosti, no s anglickým jazykom by fonetika vyznievala oveľa prirodzenejšie.
Novinku hodnotím ako poctivý kus Black Metalu, surovosť je pre nich samozrejmá, násilie je v norme a rýchlosť nie je vyslovene dominujúca. Viac sa sústreďujú na zapamätateľnosť nie len skladieb, ale aj určitých pasáží, variabilita je tiež ich silnou stránkou, takže za mňa spokojnosť. Vyzdvihol by som ešte zaujímavý obal s horiacim veterným mlynom vo farbách akoby to kreslil Beksinski, ponurá atmosféra z neho dýcha ako aj z celkovej hudby.