GRAVE „Out Of Respect For The Dead“, Century Media, CD´15, SWE

Opisovať novinku GRAVE je ako nosiť drevo do lesa, kapela si našla svoj vlastný nový štýl, nový zvuk a aj harmónie a v tomto duchu pracujú už pekných pár rokov. Keď sa tak nad tým zamyslím, je zaujímavé, že vo svojich začiatkoch kapela hrala viac brutálne a ťažšie, no pritom boli ich skladby viac chytľavejšie a zapamätateľnejšie. Tým pádom aj silnejšie a mohutnejšie. Dnes je to stále o tom istom, skladby sa ničím výrazným nelíšia, ale na druhej strane pridávajú viac pomalších úsekov kde im to náramne dobre šliape a vytvárajú tak silný kontrast voči stredným alebo rýchlejším momentom. Ola prednedávnom v nejakom rozhovore spomínal, že sa snaží dať novým skladbám nejaký ten feeling a atmosféru, no zas musím porovnávať so starou tvorbou. Keď si pustím „Into The Grave“ a „You´ll Never See...“, až mi z tej atmosféry naskakujú zimomriavky, v prípade novinky to až tak horúce nie je, aj keď nevravím, že by boli príliš chladní. Príde mi to ako obyčajný klasický Death Metal s charakteristickým GRAVE rukopisom. Oproti starej tvorbe ubudlo aj morbídnosti a desivej atmosféry. Ale v niektorých momentoch sa snažia dodržať čo najtemnejšie pocity, napr. spomaľovacia pasáž ku koncu dvojky Flesh Before My Eyes. Takýchto momentov by to chcelo aspoň o 50% viac čím by viac získali na charizme a osobitosti. Dôležitým faktorom novodobých GRAVE je určite rytmická stránka hudby, dobre pulzujúce bicie a celková dynamika riffov voči bicím a taktiež basové linky. Povedal by som, že rytmika je u nich viac v popredí než napr. atmosféra, čo je dobré hlavne pre bangrujúcich fans pod pódiom. Nie všetky riffy ale prinášajú znepokojenie alebo zabijácke témy, niekedy je to fakt omieľanie toho istého dokola čo prináša nudu. Našťastie nie celý album je takýto a zo všetkého klišé ich vytrhávajú tie najmelodickejšie gitarové partie. No málokedy sa stane, že by celá skladba fungovala, vždy sú tu aj priemerné riffy aj lepšie. Ďalšou veľkou vecou je samotný zvuk, ktorý je celkom slušným rozpoznávacím znamením pre kapelu. Teší ma, že sa vzdali klasického chrastivého zvuku, aj keď na druhú stranu to zas žiaden extrémny rozdiel nie je, povedal by som, že ten švédsky gitarový sound posunuli niekam trochu inde, pričom stále cítiť, že je to Švédsko. Bicie vyznievajú na posledných nahrávkach jednoznačne najlepšie, vždy sú pevné, zemité a tvrdé, nenachádzam v ich zvuku žiadne výrazne slabé momenty a mám chuť nahrávku počúvať už len kvôli nim. Aj zvuk bicej batérie tvorí niečo zvláštne v novom GRAVE. Odbubnované je všetko slušne, Ronnie vie presne ako majú tempá starej školy fungovať, do určitej miery sterilne a divoko, no nič netreba komplikovať. Slabšie je to aj po stránke sólovej, z gitarových sól mám celkom vlažný dojem, nezanechávajú vo mne nijakú zvláštnu stopu, prídu mi skôr ako nutnosť, treba ich odohrať rýchlo, krátko a potom sa zas vrátiť ku rytmickej stope. Myslím, že ak by chlapi sóla úplne vynechali, mnoho fanúšikov by si to ani nevšimlo, alebo by im to nevadilo. To, čo mi na novinke chýba, je väčšia chytľavosť a zapamätateľnosť, tie určité silnejšie momenty to všetko nevykryjú a album tak stráca celkove na sile, aj keď zvukovo, rytmicky a štylisticky je všetko zvládnuté dobre.
Po dopočúvaní „Out Of Respect For The Dead“ mám pocit, že kapela si zas splnila ďalší rest voči fanúšikom, priniesla im to čo chcú od nich počuť, ale to je tiež určitá časť hudobného priemyslu. Neviem ani vyzdvihnúť najlepšie skladby, keďže tu priamo nejaká vypalovačka z môjho pohľadu nie je. Priemerný album v celej diskografii kapely, na druhej strane je to ich klasika a výraz.