GRAVE MIASMA „Endless Pilgrimage“, Sepulchral Voice, CD´16, UK

Po debute „Odori Sepulcrorum“ z roku 2013 prinášajú GRAVE MIASMA ďalšie nepekné zvesti v podobe nového EP „Endless Pilgrimage“. GRAVE MIASMA patria jednoznačne medzi moje top kapely súčasnosti čo sa týka okultného Black / Death Metalu. Už od počiatku pracujú ako hrobári, kopú hlboko a veľmi osobitne, za nimi sa ťahá hrôzostrašná stopa, ktorú môžu mnohí nasledovať. Ich charakteristický zvuk, riffy a vokály sú bezpečne zárukou vysokej kvality a nie inak tomu je aj dnes. Novinka počíta 5 skladieb a skoro 35 minút materiálu, čo vôbec nie je zlé, mnohé kapely vydávajú albumy o takejto dĺžke. To čo sa zmenilo oproti minulosti, je, že už nemajú taký silný echo zvuk, aj keď nejaké stopy ešte zostali, ale tak výraznú ozvenovú stopu ako malo EP „Exalted Emanation“ už nenájdeme, no zvuk nahrávky je aj tak stále ohromujúci a desiaci. EP ponúka klasickú prácu typickú pre GRAVE MIASMA, dych berúce naliehavo okultné riffy predstavujú záhrobnú temnotu, kde nik nemôže byť na pochybách, že v ich hudbe sa miesi číre zlo s pozostatkami temného Death Metalu a Black Metalových prvkov. Pochmúrne tremolové riffy sú vedené majstrovsky, melodika z nich presahuje čokoľvek pozitívne, stoja na strane čiernej hrôzy. Kapelu si snáď nemožno s niekým pomýliť, keď sa započúvate do ich vnútra spoznáte tvár diabolského mesiáša. Ak by som mal kapelu trochu k niekomu prirovnať, cítim tu prvky temného anglického a fínskeho Death Metalu, spomenul by som napr. Bolt Thrower, alebo Demigod, niektoré riffy určite obsahujú stopu alebo atmosféru či už valivosti Angličanov, alebo čudnosti Fínov. Taktiež v niektorých mysterióznych gitarových záťahoch tuším oné nepoznano poľských Damnation z albumu „Rebel Souls“, ale žiadne obavy, GRAVE MISAMA sú natoľko zbehlí mágovia hudby, že nepotrebujú vykrádať, alebo používať riffy iných kapiel aby nevyzneli ako plagiátori. EP sa počúva samo, skladby sú pomerene dlhé, pohybujú sa od päť minút do tých deväť, štruktúry skladieb ponúkajú zaujímavé riešenia čo sa kompozícii týka, všetko je vedené v rámci vnútornej temnoty, ani jedna skladba nevybočuje malosťou alebo slabosťou. Najkratšia z nich Purgative Circumvolution patrí z môjho pohľadu medzi najobstojnejšie. Skladba má neuveriteľný ťah, melodicky sa odvíja prirodzene a stupňovanie strašidelnosti je na hrane šialenstva. Y tu predvádza úžasný súboj v gitarách a geniálne naspievaných vokáloch, slová vyznievajú ako magický obrad pomäteného kňaza. Hudba GRAVE MIASMA sa dokáže kľukatiť v pomalších sekvenciách a priniesť tak potrebnú skazu, rýchle prechody do rýchlych a drviacich mdlôb. Atmosféra je prítomná neustále, nie je tu moment kedy by sa vytrácala, je prítomná ako hnusná miazmizcká entita plaziaca sa zabudnutým a zarasteným cintorínom v starom Anglicku kde sú pochované bytosti, ktoré tento svet opustili, no ich zlá energia stále prebýva a útočí. Kapela vychádza jednoznačne z harmonických celkov, nenachádzam tu žiadne disonantné, alebo kakofonické prvky, všetko má svoj poriadok, aj keď značne morbídny a schátralý. Z ich melodiky je cítiť čudné hrozenie, vytvára to silné zimomriavky na mojom chrbte a krku. Majú v sebe hĺbku podobne ako Morbid Angel, nie je to len obyčajný Death Metal rytmického charakteru, ktorý je len dobre odohratý pre fanúšikov, ktorí chcú bangrovať v kotle. Ich riffy sú prepojené s prehnitým duchovnom, anjeli sa pozerajú do čiernych zrkadiel a vidia v nich odraz nemohúcnosti a malomocnosti, v ich tvárach sa hmýri červ a za ich chrbtami vidia padlý svet s nekonečnou schátral osťou. Jeden z najhlbších songov je určite posledný Full Moon Dawn, hneď na začiatku cítim monštruózne vibrácie, za riffmi je obrovská priepasť hnusu, je veľmi ľahké sa ocitnúť na druhej strane šialenstva a tieňov. Radosť mi robia nepochybne aj pochybné a úpadkové sóla, sú snáď ešte dekadentnejšie než samotné riffy, majú menšie echo a rýchlo prstolamové hnusy vás ponoria ešte do väčších dimenzií strachu. Presne tento druh sól zbožňujem, sú síce odlišné od spomínaných Morbid Angel, skôr mi pripomínajú zlovestné manifesty od Diabolic z čias „Ciity of The Dead“, ale GM ide na to svojskejším a ešte temnejším smerovaním. S novinkou „Endless Pilgrimage“ som nad mieru spokojný, dokonalé vyžitie v temnom svete, kde nemá moderna ani progresívne myšlienky žiadnu šancu, všetko je tu staré, divné, monumentálne a hnus prinášajúce.