GRAVE RITUAL „Morbid Throne“, Dark Descent Records, CD´15, USA

Death Metal možno hrať rôznymi spôsobmi, buď len rytmicky, technicky, brutálne, alebo mu možno pridať zvláštnu hodnotu – temnotu. Tú by mal Death Metal obsahovať tak či tak, ale veľa kapiel sa jej stráni a nakoniec z toho vyjde len obyčajná hudba, síce extrémna, ale bez nejakej hĺbky, len pre potešenie ucha. Americkí GRAVE RITUAL sú príkladom kapely, ktorá temnotu preciťuje a snaží sa ju dokonca zhudobniť. Ich predošlé materiály sme recenzovali a boli to veru kvalitné pokrmy pre lačné duše. Novinka „Morbid Throne“ je vonku od 30. októbra a robila mi spoločníka mnohé skoré rána v práci, keď ešte tma sa úplne nevzdávala. Chlapi hrajú ťažký a monolitický Death Metal valivého typu s mohutnými gitarovými hradbami a demolujúcimi bicími stredných až polo stredne pomalých temp s dôrazom kladeným na hrôzu. Musím napísať, že „Morbid Throne“ podľa mňa patrí medzi najlepšie diela čistokrvného a ortodoxného Death Metalu za tento rok, aj keď sa tu nachádza aj slabšia skladba akou je dvojka Autonomous Death, ktorá mi tu príde len do počtu. Ostatné skladby vykazujú nebývalé kvality záhrobného mučenia, aj keď album ako taký toho príliš nového neponúka. Ide o dávno zabehnuté postupy, ktoré už definovali začiatkom 90tych rokov Incantation, Autopsy, Rottrevore, Morpheus Descends či Disciples of Mockrey. Tento žáner sa dá zahrať samozrejme úplne nezaujímavo, často krát otrocky kopírujúc ikony smrti, ale ak dáte do toho všetok svoj um, kompozičné schopnosti a máte správnu víziu smrti, môže z toho vzniknúť skutočný oltár smrti poskladaný zo starých ľudských propriet, na ktorý sa dokáže pozerať fakt len tvor s ohyzdnou jazvou v duši. Upozornil by som na skvelú skladbu Adversary Crown kde do jedinečného opakujúceho riffu bicman dáva dva pravidelné údery na rytmičák, čo vytvára ohavný efekt a celkove dodáva skladbe na monštruóznosti. Skladba má nádych bizarného rituálu pri ktorom dochádza k postupnému zohavovaniu obete, a čím je telo grotesknejšie zdeformované, tým viac sa z okolitých lebiek začína dymiť a tieto biele kostené hlavy začínajú prezrádzať nevyslovené mystériá. Hneď za ňou nasledujúca Invoker of Heathen Ritual má neskutočný začiatok, úvodné riffy vás zavedú do hrôzyplných katakomb Incantation a to tempo, ktoré predvedie J. B. hneď na začiatku, ma oberie o posledné ilúzie života. Zvrátené tremolá aj zhubné vypúšťané gitarové tóny sa stále tvoria ako larvy, pritom tu máme určitú pomätenú melódiu, ktorá sa obkrúca okolo vás. Chytľavosť tejto kapele nie je cudzia, vo svojej morbídnej melodike vytvárajú panoptikum mŕtvolnej hystérie a to je to, čo robí ich skladby zapamätateľnými s silnými. Vedia pracovať s množstvom vecí tak, aby sa celkove ich hudba podobala na skostnatené zlo, v konečnom dôsledku si nahádžete na seba dva metre hliny pri počúvaní tohto opusu zatratenia. Zvuk „Morbid Throne“ je presne napasovaný do formy, ktorú od podobnej nahrávky očakávame. Gitary sú mohutné a zlovestné, neprikladá sa tu dôraz na absolútne dokonalý zvuk, skôr sa do popredia prebíja špinavosť a surovosť. Práve preto je nahrávka tak odporne spuchnutá a vy máte pocit, že tu niečo nie je v poriadku. Bicie sú ozvučené priam rituálne, krásne počuť vycinkávanie na činely, kopáky v pozadí bublú a zostatok bubnov má basový charakter. Veľkú úlohu zohráva vokál R. E., ako som už často krát spomínal, to posledné čo by som chcel počuť je obyčajný monotónny murmur bez invencie, citu či rozmeru desivosti. V jeho hlasivkách sa skrýva chorobné chrochtanie, kde dobre počujete výslovnosť a pritom máte pocit akoby „spievala“ nekromanticky oživená mŕtvola. Niekedy je lepšie vsadiť na klasiku a osvedčené strašenie ako sa pokúsiť brázdiť nové hrozivé rozmery, pokiaľ nemáte dobrú víziu a presvedčenie. Originalita za každú cenu sa nemusí teda vždy vyplatiť, v tomto prípade sa táto kapela pustila správnou cestou a v mojom vnútri zapálila čierne ohne.