GROTESQUE „In The Embrace of Evil“, Black Sun Records, CD Compilation´96, SWE

Ak sa máme baviť o nejakom švédskom kulte v rámci extrémneho Metalu, nemali by sme v žiadnom prípade zabudnúť na šialené nahrávky satanských zvrhlíkov GROTESQUE, ktorí koncom 80tych a začiatkom 90tych rokov vydali pekelné umelecké diela. Najskôr to boli demá „Ripped From The Cross“ ´88, „The Black Gate Is Colsed“ ´89, „Rehearsal Demo“ ´89 a hlavne EP „Incantation“ ´90! Samozrejme sa tu nebudeme zapodievať jednotlivými demami, ale všetko dostalo nakoniec zaujímavú fazónu v podobe oficiálnej kompilácie „In The Embrace of Evil“, ktorú vydali Black Sun Records v roku 1996, a táto nahrávka dnes patrí medzi cenené klenoty a rarity. GROTESQUE tvorili hlavne Necrolord na gitare, tiež sa zúčastnil na nahrávkach Decollation, Liers In Wait, alebo Diabolique, taktiež veľmi známy autor obalov pre Emperor, Dissection a ďalších. Ďalej tu boli mená ako Insulter na druhej gitare, podobne ako Necrolord sa zúčastnil skoro v rovnakých kapelách, vokalista Goatspell tiež známy ako Tomas Lindberg z At The Gates a kopa ďalších, a rytmiku mali na starosti basák Virgintaker a na bicích Offensor. Ak by táto banda nahrala celý album a možno aj dva alebo tri, stavím sa, že ich kult by bol omnoho mocnejší, no aj na tieto malé nahrávky to stačí aby sme ich mohli označiť ako krvilačný kult. Táto kompilácia je dobrá k tomu, že vlastne slúži ako taký album pre tých, ktorí nikdy nemali prístup k ich originálnym demám, alebo k jedinému EP, časomiera 49:01 vraví za všetko. GROTESQUE boli vo svojej dobe výnimoční a ich Thrash / Death / Black Metal bol čisté zlo zrovnateľné s Possessed, Blasphemy, Sodom, Necrovore, Beherit, Sarcofago, Bathory, Sepultura a podobne. Nechcem tým povedať, že by sa tieto kapely na seba podobali, každá hrala to svoje, ale všetky mali spoločnú agresiu, surovosť a všetky tvorili prvé kroky pre väčšinu dnešných extrémnych kapiel. No poďme otvoriť konečne čierne brány! Kompiláciu otvára nesväté intro, kde počuť bliakanie kôz v divných zvukových podmazoch, počuť aj hromy, tajomný smiech, akoby ste vstupovali niekam do neznáma kde budete zovretí strachom a bezmocnosťou. Hneď prvé čo mi udrie do uší pri počúvaní GORTESQUE sú rázne a dominantné riffy, hlučné, surové, agresívne, ostré a priamočiare. Je tu cítiť náznaky Thrash Metalovej šialenosti, no melodika je úplné zlo zmiešané s absurdnom. GROTESQUE vôbec nehrali nejaký čistejší Death Metal, ono to vyslovene nebol jeden Metalový žáner, ale mix vtedajšieho extrémneho balastu všetkého možného. Na svoju dobu zneli ich riffy celkom technicky v určitých častiach, inde zas prevládala zvrhlá primitívnosť, no vždy tu bola aj chytľavosť a sila skladieb. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že chlapi mali celkom dobre napočúvané ranné Kreator, ale nekopírovali ich, bolo len cítiť, že sa im páčia ako inšpirácia. Komponovanie im šlo hneď od ruky, riffy spájali rozumným, ale aj intuitívnym spôsobom, preto o nich môžeme hovoriť ako o čistom kulte. V tej dobe nebolo ani z ďaleka tak veľa šialených kapiel, no skoro všetky sa dali od seba rozlíšiť. V prvých skladbách ešte trochu cítiť to nadšenie, no aj istú kostrbatosť v hraní čo ale vôbec neprekáža, práve naopak, o to viac je materiál autentickejší a vierohodnejší, tá surovosť prebíjala všetko ostatné, ale hlavné bolo, že skladby boli ucelené a ponúkali kvalitný extrémny Metal. Atmosféru doplňovala výrazná a razantná rytmika a celková tvrdosť soundu, toto bol skutočný Metal bez všetkých sračiek, ktoré sa dnes u extrémnych kapiel vyskytujú. Dokázali v mnohých ohľadoch aj prekvapovať v rôznych rytmických zvratoch, zaujímavých gitarových vyhrávkach, ktoré sa neskôr stali známe ako tie „švédske“, ich materiály sa stali veľkou inšpiráciou pre ďalšie, nie len severské bandy. Započúvajme sa do akustickej inštrumentálky s hovoreným slovom, z tohto museli čerpať snáď aj ranní Dissection, alebo to jednoducho bolo v nich všetkých. Skladby z EP „Incantation“ zneli už značne sofistikovanejšie po všetkých stránkach, bolo počuť, že sa naučili omnoho lepšie hrať a zvládať perfektne svoje nástroje a party. Zlepšila sa technická stránka hudobníkov, skladby boli ešte kompaktnejšie a brutálnejšie, pritom si dokázali zachovať tú pravú diabolskú esenciu a neustúpiť od undergroundového ducha. Skladby ako Nocturnal Blasphemies, Incantation, Spawn of Azathoth sú čiernymi klenotmi. Je v nich cítiť aj odkazy na staré Pestilence ešte z obdobia demáčov a ich debutu „Mellevs Maleficarvm“, niektoré riffy sú im veľmi podobné, no tie sa aj tak vždy zmenia na niečo zversky temné a morbídne. Dobrým príkladom je napr. skladba Angels Blood ešte z „Rehearsal Demo“ ´89, tu cítiť ako sa Pestilence riffy zmenia na temné ódy na Diabla. V novších veciach cítiť aj silnejšie sóla, lepšie zohraté dve gitarové linky, pevnejšie harmónie a aj disonantnejšie postupy siahajúce na prah absurdity. Vyvrcholením je snáď skladba Nocturnal Blasphemies, kde kapela predviedla všetky ich najlepšie schopnosti a skúsenosti. Na celej kompilácii neviem nájsť slabé miesto, ak si navyše pomyslím ako staré tieto veci sú, až ma striasa od šialenstva. Dominujú aj výrazné refrény v skladbách, skutočne dnes ťažko počuť kapelu, ktorá by hrala takým spôsobom ako GROTESQUE, oni boli veľmi prirodzení a okúzľujúci svojimi osobnosťami, charizmou a hlavne neskutočne osobitým soundom.