GUTTER INSTINCT „Age of The Fanatics“, Prosthetic Records, CD´16, SWE

Novšia švédska kapela počúva na meno GUTTER INSTINCT, názov tak trochu zavádza, že pôjde o nejakú gore záležitosť, pritom kapela to ťahá skôr do temných kútov, aj keď svoju krutú a ohyzdnú tvár majú tiež. Kapela vznikla v roku 2012 v Helsingborgu a mimo tento debut stačili ešte narobiť zlobu pomocou dema „Obedience“ a EP „The Insurrection“ z roku 2015. Až debutom „Age of The Fanatics“ však vytrčili hlavu z piesku a kapela sa stáva takým menším objavom švédskej scény. Kvarteto spracováva prvky zo švédskeho Death Metalu, ladenie gitár je podobné klasickým kapelám ako Entombed, alebo Dismember, idú na to často s omnoho väčšou razanciou, striedanie klasických punkových temp kombinujú priam až s Grindovou esenciou a aby toho nebolo málo, pridávajú aj nejaké tie okultné hrubosti, niekedy znejúce skoro až ako Black Metal. V mnohých momentoch kapela znie ako pure Death Metal koketujúc až s brutálnejším Death Metalom 90tych rokov. GUTTER INSTINCT majú ohromujúci drvivý sound, obzvlášť z bicích ide často tlak ako keby ste stáli vedľa naštartovanej stíhačky. Chlapi majú celkom zaujímavo uchopený svoj štýl, ale niektoré riffy by zniesli aj lepšie komponovanie, čím by skladby viac zocelili. Napr. prvé dva songy sú síce zručne zahraté a prevedené, ale v konečnom dôsledku im chýba potrebná sila a zapamätateľnosť. V tretej Bloodstorms predvádzajú ako by to asi mohlo znieť aj s tými silnejšími témami. Tu už cítiť určitú chytľavosť, dokonca aj atmosféra sa prediera do popredia a to sólo, ktoré si strihli v tejto veci, skladbu len posilňuje a dáva nádej, že chlapi to vedia aj inak, než len absolútnym nátlakom. Dokonca aj refrén je slušne prepracovaný. No Place For Cross je typická švédska jazda s drsným znením ala starý Dismember, dosť krátka, ale o to divokejšia jazda. Bridge of Broken Bones začína presne tak, ako by sa mi to páčilo, zaujímavé riffy vedené podivne okultne, ale aj ďalšie postupy v skladbe idú po krku. Táto skladba obsahuje veľa pomalších alebo valivejších temp, čomu sú prispôsobené aj temne ladené gitary. Tu sa už maximálne pracuje s atmosférou a nad vašimi hlavami sa mračí, začínajú dopadať čierne veľké kvapky, jedovaté, rádioaktívne, všetko sa začína prepadať a nádej stráca svoj význam. Riffy v druhej polke dokonca začne napádať mierna atonalita a začína to byť viac zaujímavé, potom sa však skladba vracia ku brutálnejšej polohe, som spokojný. Neviem či to bol zámer vytvoriť album takto viacstranne orientovaný, alebo si chceli vyskúšať viac polôh, rozhodne niekedy znejú ako old schoolový náklep a inokedy zas temne znejúca beštia. Sám som zvedavý ku ktorej strane sa v budúcnosti viac priklonia. Chcelo by to viac takých skladieb ako Bridge of Broken Bones, aj keď nejaké tie temné nálady sa objavujú skoro v každej skladbe. Niektoré skladby viac nudia, iné zaujmú aj na prvé počutie, no ako celok dáva „Age of The Fanatics“ tušenie, že táto kapela ešte len príde s najlepšími vecami. Je škoda, že album vychádza len ako digitálny formát, poznám omnoho horšie diela, ktoré vyšli v riadnych formátoch aj ako digi pack, ale verím, že aj táto nahrávka raz bude zvečnená aspoň v strieborných drážkach. Skladby sa pohybujú v približne päť minútových časomierach a album sa celkove natiahne na slušných 45 minút. Obal ponúka desivý a okultný námet, dobre prevedené v čiernobielom tóne.