HADES ARCHER „Temple of The Impure“, Hells Headbangers Records, CD´17, CHL

HADES ARCHER sa hlásia už s tretím album, pričom ten posledný „The Curse Over Maniknd“ vyšiel pred piatymi rokmi a medzi tým stihli zlovestne zabodnúť jedovaté tŕne v podobe dvoch splitiek, jedného EP a jedného dema, totálny underground! Kapela pochádza samozrejme z Chile a ich štýl je rovnako jedinečný a nebezpečný ako u kapiel Blasphemy, Sarcofago, či Sextrash. Priznám sa, „Temple of The Impure“ je moje prvé stretnutie s touto hordou a len tak náhodne som si pustil z netu ich debut „For The Diabolical Ages“ a až ma zamrazilo, totálne zlo a šialenosť hrubého zrna, grandiózne a pohlcujúce! Tak militaristické a perverzné! Nový album začína skvelým introm, kde hlas predstavujúci démonské zaklínanie za doprovdu čudnej hudby ponúka pohľad do zlovestnej krypty, oboje je samozrejme pustené odzadu. HADES ARCHER pokračujú v robustnom ťažení a ich provokujúci štýl je ako tlama ohňa či do biela vykúrená pec s bezbožným rituálom okolo nej. Nemilosrdné drvenie riffov pôsobí ako horda zuhoľnatených démonov letiacich ponad černejúce nebo, drvička posvätných artefaktov a myšlienok. Ich sila je aj v totálne nasratých náklepoch, ale aj v stredne pochodujúcich vojnových manévroch s brilantnými prechodmi bicích. Dobrými príkladmi týchto ukážok sú hneď po intre nasledujúce skladby Chaos Teratosis Chimeras a The Gods Sold This World of Destruction. Práve tá prvá je apokalyptická vízia v rýchlom rozhraní demolujúca všetko materiálne aj svetské a druhá je zas pravou stredne tempovou zaklínacou formulou ako vystrihnutou zo zlého grimoáru. Rytmika ma totálne zabila a spopolnila, riadenie čiernych síl a zrútenie systému. Ďalšie 2 skladby Circus of Abominations a Sex Sex Sex Perversions sú ďalšie extrémne zásahy, pričom ta skoršia je hnev berúca zlo mocnosť najhrubšieho zrna, vrchol extatického besnenia a krutosti. Rýchlosť tu dosahuje nepekných obrátok a barbarskosť v gitarách preberá kontrolu nad normálnosťou a pokorou. Riffy sú riadené nenávistnou formou čistého rúhania, bastardická katarzia a čisté Black Metalové peklo. Tá ďalšia je zas akousi formou oboch spôsobov prevedenia mohutného drancovania a sadistického zaobchádzania s dobrom. V ich skladbách sa nachádzajú nie len tieto nehumánne a brutalitou nasiaknuté krutochvíle, ale aj povedzme „hudobnejšie“ orientované a „melodickejšie“ formy potemneného šialenstva. Ako príklad by som uviedol skladbu Hecate Undressed, ktorá začína rytmicky dokonalou pastvou pre morbídnu dušu, toto jednoducho potrebujete pre život a následne aj po smrti, ďalej skladba pokračuje viac harmonickými a zapamätateľnejšími témami, ktoré však v žiadnom prípade nepripúšťajú akékoľvek skomerčnenie ich hudby. Len tu dokazujú, že aj HADES ARCHER dokážu skladať aj iný typ riffov a rytmicky sa dokážu aj ustáliť v stredne pomalších polohách, zachovávajúc si svoju beštiálnu stránku nehanebného puritánstva. Chlapi premiešavajú niečo z War Metalu s druhou vlnou Black Metalu, povedzme v štýle Marduk a celé to dokážu zaobaliť do odporného marastu z ktorého príde náhodnému poslucháčovi zle. Skladby sú popri tom všetkom čo som o ich hudbe napísal aj zapamätateľné, dokonca tu máme aj niečo také ako refrény, ale s poriadnou dávkou perverzného znechutenia. Vokály sú typicky uhrančivé a štylisticky vycibrené do najdominantnejších Black Metalových póz, jeden je parádny hučák s priškripnutým brechotom a druhý doplňujúci je démonické reptanie typickejšie skôr pre War Metalové ikony. „Temple of The Impure“ má len niečo cez pol hodinu, čo je úplne rozumný časový priestor pre takto pekelne orientovanú hudbu, skladby pritom nie sú len krátke vyhladzováky, ale premyslené a štruktúrou dosť bohaté songy na tento žáner.