„Žití, to je největší umění na světě, neboť většina lidí pouze existuje.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
O existencii tejto skrytej bandy tuší asi len malá hŕstka ľudí, čo je sčasti určite aj ich zámerom. Snažia sa robiť čo najmenej rozhovorov, ťažko o nich vyhrabať nejaké info, nikde žiadne recenzie, je to ten typ kapely, ktorá nestojí o veľkú publicitu a už vôbec nie o umelé pchanie sa do riti kde sa len dá. Idú presne opačným smerom, robia všetko preto aby zostali v čo najhlbšom undergrounde a nikdy to nezmenia. Bola to len otázka náhody, alebo šťastia, že sme ich objavili, ale o to väčšie prekvapenie. Toto môže byť silná káva aj pre mnohých death, alebo black metalistov, pretože na objavenie čierneho svietiaceho diamantu v podzemí jaskyne treba prekonať niekoľko ťažko prístupných podlaží. Hneď prvým je krkolomný názov, ktorý sa určite ľahko neusadí v pamäti, čo bol určite zámer. Demo má tak príšerný zvuk, že každému normálnemu človeku sa zastaví rozum a začne premýšľať čo to má znamenať. Toto je hrozný zvuk aj pre skúšobňu, nie je to ešte pre demo. Ale neboli by to HADOPELAGYAL, keby nezašpinili všetko čo sa dá. Presne takto by znela Black / Death kapela v jaskyni spoza druhej siene nahraná na starý kazeťák. Pre lepší hudobný zážitok môže niektorým pomôcť mierna úprava ekvalizéra, pretože stredobasy sú dosť výrazné, podobne ako na zle ozvučenom koncerte. Kopáky nie sú až tak dobre počuť, skôr len rytmičák a činely, no bicman sa dokáže tak pohrať s činelmi ako Kyle Severn, úplne si to vycinkávanie vychutnáva. Hneď prvý opus Raise and Hail the Dead in Mortal Utter Madness roztočí tak morbídnu melódiu, že vám rozleptá mozog. Iba malá hŕstka poslucháčov si to však dokáže užívať a rozplývať sa pri pohľade na vybuchujúcu sopku na dne mora. Toto je hlavná téma, ktorej sa venujú v lyrickej rovine. Aj názov dema určuje súradnice jednej podmorskej sopky, ktorá môže hocikedy explodovať, nečakane. Ako spomínal Hekla v rozhovore, sú fascinovaní aj ozvenou, preto nesmie chýbať ani na tomto deme. Najmä vokál vykazuje jaskynné parametre, ale niečo sa ušlo aj hudbe. Celé to potom pôsobí ako vortex z druhej dimenzie, sen vo sne, alebo pretrhnutie reality. Tieto ich temné melódie by sa dali dobre zahrať v klasickej hudbe, napr.pre Pendereckého by to nebol žiaden problém. Skladby majú pomerne dlhé časomiery, posledná Craving in Infinite Void dokonca prekročila hranicu 17 minút, čo je na takýto štýl úchvatný výkon, aj keď na druhú stranu treba doplniť, že po 12.minúte prechádza do rôznych ťažko identifikovateľných pazvukov a po 14. minúte už počuť len šum. Toto je asi jediná vec, ktorú by som usekol, no možno to tak chceli mať z nejakého dôvodu. Nemôže prekvapiť, že do takýchto dlhých kompozícií impregnovali aj sóla, sú buď melodické, alebo chaotické rovnako ako celá hudba. Určite nejde o žiadny novátorský štýl, ale na druhú stranu ani o žiadne vykrádanie. Miestami by sa dali prirovnať k nemeckým kolegom Truppensturm, alebo k starej austrálskej legende Corpse Molestation, no atmosféricky sú trochu inde. To znamená, že technika im veľa nehovorí, ich prioritou je skôr sila skladieb, presvedčivosť a autenticita. Na prvý pohľad znie demo ako len obyčajný hluk bez nejakej premyslenej štruktúry, ale zdanie často klame. Keby napr. Incantation nahrali na nový album cover z tohto dema, myslím, že mnohým by asi padla sánka po zistení, že ide o cover od HADOPELAGYAL. Z nahrávka vyžaruje čisté zlo, ktoré je skryté niekde v hlbinách a jeho sila je smrteľná. Kto má rád spomínané kapely, by si mal prísť na svoje. Demo si kapela vydala na vlastné náklady v počte 94 kaziet, ale čoskoro by malo vyjsť aj na LP cez Ván Records v náklade 200 kusov. Aj keď ide len o demo, jeho dĺžka presahuje mnoho albumov, čo vypovedá o kreatívnej sile kapely.
HADOPELAGYAL "XXXVI XXXI N XXV XXVIII O", demo MC ´18, GER


5/44:58/ 8                                                     Storm


https://hadopelagyal.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]