CORPSEHAMMER „Metal De La Muerte“, Bestial Invasion Records, CD´19, CHL/SWE

CORPSEHAMMER je zaujímavý zjav, podobne ako Hetroertzen aj tu ide o kombináciu švédsko-čílskej sily Metalu. Rozdiel je však v žánri a podaní ich hudby. Hetroertzen idú na to spiritualitou, mágiou, rituálmi a CORPSEHAMMER zas zasratým starým Metalom z ktorého lietajú klince, projektily a rozbité sklo. Kapelu tvoria traja bastardi, z toho dvaja sú zrejme Švédi a vokalista Midnight Horror je Čiľan. Sú celkom novou kapelou so vznikom 2016 a na konte majú už tri EPčka, dve z roku 2017 a jedno z 2018. Po splitku s Pyre však prišiel na rad konečne debut aby sa ukázala ich plná sila. Našťastie nejde o Death Metal na spôsob zrnitých gitár, aj keď názov albumu „Metal Smrti“ by tomu mohol naznačovať. Pri ich hudbe je sa možné vrátiť do minulosti a to do konca 80tych a začiatku 90tych rokov, kedy sa rodili prvé Death Metalové kapely a Thrash už mal niečo za sebou. Taktiež tu máme vplyvy Black Metalového pekla, no všetko je to tak premiešané, že ani jeden z týchto žánrov nedáva priestor inému a celé to znie jednoducho ako extrémny Metal dynamického a škaredého rázu. Melodika je archaická, zodpovedajúca obdobiu vecí ako starý Protector, Sepultura, Possessed, Mystifier, Sarcofago, Bulldozer, Tormentor a podobne. No v žiadnom prípade nečakajte nejakú kopírku týchto kapiel, len som sa snažil priblížiť, že harmónie sú dosť otupené, nie tak výstredne expresívne. Dbá sa skôr na surovosť riffu než na jeho prepracovanie čím vzniká oná ohyzdná stopa, ktorú pochopia snáď už len fanúšikovia rôznych starých modiel. Kde tu sa objaví riff koketujúci so starým Punkom, jednoducho a priamočiaro naservírované. Riffy sa často opakujú po sebe kým príde k ďalšiemu prielomu, alebo sa postupne zas vracajú, no takýto model bol pre spomínané roky celkom bežná záležitosť. Musím ale povedať, že veľkú úlohu tu zohráva práve čílsky element kapely Midnight Horror. Jeho vokály dodávajú celej nahrávke to správne korenie a odmyslieť si jeho vokály, boli by to iba primárne surové riffy s rytmickou sekciou. Jeho vokál je výrazný a charizmatický, navyše texty sú naspievané v Španielčine čo je najväčšou zvláštnosťou, ešte bizarnejšie pôsobí fakt, že niektoré časti textov sú v anglickom jazyku. Ak by som mal priblížiť jeho prejav, stačilo by, ak by som napísal, že ak sa vám páčia vokály na posledných troch albumoch Darkthrone, bude sa vám páčiť aj tento vokál. Midnight Horror vyslovene kričí, pôsobí to akoby bol prinajmenšom opojený alkoholickým destilátom, no jeho rev je viac hlboký, nie nejaký HC rev. Jeho frázovanie je zaujímavé a to isté platí aj o technike spevu, či osobnostného prednesu. Aj vďaka jeho špecifickému hulákaniu sú skladby omnoho zapamätateľnejšie. Nechcem tým samozrejme zhadzovať hudbu, tá má tiež leví podiel na charizme, no celé to dáva určitý zmysel prečo sa k nahrávke vracať. Gitarové sóla si tu neužijete, neviem či ide o zámer, alebo Nekromongerovi sóla príliš nevoňajú, no myslím si, že ak by ich použili, materiál by znel viac variabilnejšie. Zvuk je na tento štýl Metalu trochu modernejší, síce žiadne triger bicie, ale pridať viac špiny a hlavne bicie mohli znieť viac surovejšie. Takto to znie všetko celkom profi a naleštene, ale stále to má ráz undergroundového charakteru, takže nakoniec celkom spokojnosť. Album určite poteší každého fanúšika Black / Thrash / Death Metalu z čias, kedy sa ešte tak neriešil žáner samotný, ale fakt, že šlo o niečo mimoriadne extrémne.