HEXENBRETT „Erste Beschworung“, self released, Digital´18, GER

Do pekla, milujem kapely štýlu HEXENBRETT, keď som počul prvý krát ich jedinú nahrávku „Erste Beschworung“ skoro ma z toho odvalilo. Kombinácia temného, okultného Heavy Metalu a ranného Black Metalu so svojským charakterom, charizmou a nadšením pre čarodejníctvo. Skladby sú jednoducho vystavené, no účinné ako najsilnejší jed, pritom z ich melodiky mi nie je zle ani po tisícom počúvaní. Z ich hudby ide niečo magické, strašidelné a fascinujúce, ako pohľad na niečo veľmi nepekné, no neviete z toho spustiť oči. Obsahuje 4 riadne skladby v nemeckom jazyku a napr. v riffoch prvej skladby si možno všimnúť riff podobný Master´s Hammer z „Ritual“. Osobne si myslím, že práve toto dielo Nemcov fascinuje, no nejde o kopírku ani napodobňovanie. Používajú tiež chorálové klávesové plochy pre dotvorenie absolútnej atmosféry, no sú dosť odlišné a hlavne majú iný charakter harmónií ale aj odlišný zvuk, no funkcia je rovnaká. HEXENBRETT neprinášajú v podstate nič nové ani príliš originálne čo by už niekto pred nimi nezahral, no kapela má tak silnú charizmu, že im ju môžu závidieť aj mnohé veľké temné kapely. Prvá skladba Hexen (Bis aufs Blut gequalt) vám môže pomôcť do hrobu. Začína organovou predohrou a zvláštnych hlasov, z ktorých jednoducho mrazí. Potom prídu riffy, ktoré sú presne na hranici klasického Heavy Metalu, ale aj Black Metalu, táto kombinácia je ale tak dobre zvládnutá, že si nie som istý pomenovať do ktorého teritória spadajú viac, ale nie je to úplne jedno??? Podstatné je, že skladba funguje po skladateľskej stránke, riffy držia dobre spolu a vytvárajú pomätený obraz ako z mysle podivného šialenca. O skladbu je sa možné oprieť aj samostatne, je to vynikajúci kus, kde máme výborné melodické riffy, pochmúrne hradby kláves, dobré rytmické manévre a skvele napísané gitarové sóla, ktoré majú tiež vlastnú formu a identitu, žiadne náhodné prstoklady s miernou melodikou, ale mocné čarovanie na hmatníku. Všetko je jednoducho podané, no v pozadí cítiť mágiu, okultno a rodiacu sa hrôzu. Druhá Toter Schrei začína hneď od začiatku ťažkým riffom a zborovým kúzlom chorálov, tak jednoduché, tak silné. Postupne sa melodicky skladba rozvíja až do útrob hrobu čarodejnice, stále sa o vás pokúša pochmúrnosť a mystická kliatba dávnovekého čarodejníctva. Skladba stále rastie, presúva ťažisko z gitár na klávesy a opačne, rytmika buduje dramatickosť a vokál je geniálnym umením. Vokalista má podobnú charizmu ako čarodejnícky vodca, jeho hlas hypnotizuje, zvádza, zabíja. Používa šepoty, zvláštne až detsky odriekavané melódie la la la..., ako napr. v tejto skladbe, pritom vám z toho behá mráz po chrbte. Toho vokalistu im bol čert dlžný, jeho hlas je pre HEXENBRETT požehnaním, fantastický prednes, divadelná strašidelnosť, charizma. Tretia Farben Der Nacht začína silne, ten riff dláždi cestu rovno na horiacu hranicu, takto má znieť naozaj silný song, od prvej sekundy až dokonca. Riffy sú o niečo jemnejšie, no chorály nadobúdajú ešte vyššiu účinnosť, Nemčina tu sedí ako málokedy, v tejto chvíli si neviem predstaviť, že by použili anglický jazyk. Pohrávajú sa s kompozíciou, umne spomaľujú, dramatizujú, prilievajú napätie keď treba, počúvam to úplne bez dychu. Posledným klincom do rakvy je Sie Fliegen! Tu, ako aj vo všetkých zvyšných skladbách, dominuje mŕtvolný refrén hlasu vokalistovho. V tejto skladbe sa dá napätie krájať hneď po úvodnom „matiné“, spomalenie a drásavé budovanie atmosféry, pády a výstupy, tu tiež cítim menšie ovplyvnenie Master´s Hammer a vokalista predvádza rýchle frázovanie v Nemčine, dokonalé rytmické výkriky do výpadov, husté klávesové zbory. EP má niečo cez 18 minút, no jedno je isté. Tento krátky materiál mi utkvel silno v pamäti od prvého počutia, uhranutie a posadnutosť v jednom, ona lieta!