HORROR OF HORRORS „Rust Flesh Dust“, Self Released- Digital´17, USA

S HORROR OF HORRORS sa stretávam po poriadne dlhej pauze, vlastne si pamätám len na ich debutové CD „Sounds of Eerie“, ktoré mám v zbierke už pekne dlhú dobu, no kapela ma nejako svojou hudbou neuchvacovala. Musím priznať že som netušil čo kapela tohto formátu môže ponúknuť v roku 2016. Ich posledným albumom bol „Blood of The Suspicious“ z roku ´97, takže kapela bola neaktívna a dá sa povedať sa rozložila, málokto by predpokladal, že ešte niekedy bude nekromanticky oživená. Pri pohľade na novú zostavu len čumím kto všetko sa podieľal na novom materiáli. Kevin Talley bicie, iste ho poznáte z milión kapiel od Dying Fetus, Suffocation, Six Feet Under až po Misery Index, ďalej tu máme H. M. Lopeza na gitare z menej známejšej kapely Neftuwitch a rovnako z tejto kapely pochádza aj basák a vokalista Buddy Buel. No a nakoniec Kelly McLauchlin známy z Pessimist, Diabolic, Unholy Ghost a podobne. Človek by aj čakal, že z takejto zostavy sa vykluje zaujímavá hudba, lenže skutek uket. Na HORROR OF HORRORS nie je nič extra zaujímavého, hrajú fádnejší a ničím výnimočný Death Metal starej školy. Riffy idú v jednom toku, sem tam sa gitarové linky zdvojujú, ale nenachádzam tu žiadne zaujímavé kompozičné väzby medzi nimi. Často mi príde akoby boli mnohé riffy len prilepené k sebe, sú to okamžiky kedy gitary vypadnú na desatinu sekundy a na to idú zas v inom móde, takéto zvláštnosti sa tu dejú celkom často. Verím tomu, že ak by „Rust Flesh Dust“ vyšiel aj v 90tych rokoch, aj tak by si málokto všimol takýto Death Metal. Každé počúvanie ma doslova nudilo, príde mi to akoby zachovanie starého ducha Death Metalu, ale takým tým násilným spôsobom, za každú cenu. V prvej skladbe použili zvláštne harmonické linky do ktorých vsadili čisté refrény, ale ani to nie je príliš dobrý nápad, v skladbe to vyznieva ako päsť na oko. Našťastie sa podobných „experimentov“ vyvarovali v ostatných skladbách a tie si idú len tie svoje zabehnuté kolovrátkové hry. Z kapely trochu cítiť vplyvy starej zámorskej školy, možno niečo od Monstrosity, Deicide, Malevolent Creation, sem tam Cannibal Corpse. Kapela nejde príliš po technických riffoch aj keď zahrané to je dobre a dokonca sa občas objaví aj nejaká tá atmosféra, napr. v I Paint The Dead, myslím tu dokola sa opakujúcu vyhrávku. Najzaujímavejšie z celej hudobnej produkcie mi prídu sóla, sú vkusné, majú svoju melodiku a sú vedené skúsenou rukou, no ani tie neponúkajú niečo čo by ma odrovnalo, alebo fascinovalo do takej miery aby som mohol nahrávku aspoň trochu vyzdvihnúť. Občas si v sólach všímam diabolický aspekt, čo má zrejme na starosti Kyle. Celkove tu nie je nič zvláštne, štandardne odohratý DM, najviac mi lezú na nervy pískačky pomocou ktorých sa nesnažia zakončovať niektoré riffy, ale snažia sa nimi vytvárať určité polo harmónie, nič strašnejšie som už dávno nepočul. Nečudujem sa, že kapela má ohlásený rozpad aj keď album vyšiel pred necelým mesiacom, zrejme sa ani nedávali oficiálne dokopy, len niekto z nich to všetko spískal, pozval zostatok osadenstva a nahrali to. Aby ste to nechápali úplne zle, rozhodne hudobne nejde o nejakú tragédiu, väčšinou sú to všetko ľudia, ktorí majú Death Metal hlboko v krvi, ale nefunguje medzi nimi tá správna chémia a celkový výsledok je nič viac než priemer. Dokonca aj zvukovo je to celkom mizéria, môže byť, že undergroundový zvuk, ale príde mi úplne primeraný k hudobnému celku. Skladby nefungujú tak ako by mali, nepociťujem žiadne špeciálne vibrácie, skladby určite padnú do zabudnutia a tento album zostane len spomienkou na HORROR OF HORRORS, škoda.