„Rozdávat rady je zbytečné. Moudrý si poradí sám a hlupák stejně neposlechne.“ Mark Twain
 
 
 
 
 
Zdá sa, že HYPERDONTIA celkom úspešne obišla naše teritória, nezaznamenal som žiadnu recenziu z našich končín, pritom ide z môjho pohľadu o jeden z najcennejších Death Metalových výtvorov za rok 2018. Doteraz sa prezentovali len výborným EP „Abhorrence Veil“ z roku 2017, no nastal čas sa predstaviť s plným materiálom. Najskôr treba asi napísať, že kapela je medzinárodná a zišli sa v nej rôzne zaujímavé osobnosti, Malik Camlica (basa) z Turecka pôsobiaci napr. v Diabolizer, Tuna (bicie) z Poľska, tiež aktívny v dánskych Apparatus, či Phrenelith, ďalší Turek Mustafa Gurcalioglu (gitara), tiež Diabolizer, Engulfed, David Mikkelsen z Dánska (vokál) pôsobiaci aj v Phrenelith, Undergang, Wormridden a Mathias Firborg (gitara) z Dánska, tiež Sulphurous, alebo Taphos. Táto chorobná zostava mohla vyprodukovať tak nechutnú zmes hrôzy a plesnivej mŕtvolnosti ako je „Nexus of Teeth“. Už len keď si uvedomíte názov kapely, ktorá označuje termín pre anomáliu ako je mnohozubosť, kedy jedinec má v ústnej dutine nie len klasicky usporiadané zuby, ale má ich tam viac radov za sebou. Hudba zachytáva 90te roky temného Death Metalu, hlavne tu je cítiť ikona Incantation z ich ranného obdobia, tiež niečo z Immolation, ale nájdu sa aj menšie stopy po fínskych Death Metalových aktoch. Riffy sú strašidelnou prehliadkou dobre zorganizovaných harmónií, dávajúce zo seba monštruózny a chorobný obsah. Nepríde mi, že by to bol len slabý odvar pozostávajúci z nejakých dávno povyťahovaných riffov legiend zlátaný horúcou ihlou. Ich Death Metal je hlbinný, bahnitý a škaredý, to si samozrejme musel odsrať aj pokrkvaný zvuk, ktorý na jednej strane obsahuje určitú profesionalitu, no na druhej má aj hnilobného podzemného ducha, zabudnite na čistotu a perfekcionizmus čistého počúvania. Hlavne bicie dostali do vienka dosť rozbitého a pošpineného, gitary sú ťažké, plochšie, no aj výrazné a drasticky surové. V melodike niektorých vyhrávok a ba aj riffov badať zvláštne Demilich nálady, či postupy, ktoré mohli vymyslieť Convulse, alebo Abhorrence, no nemajte obavy o kopírovanie. HYPERDONTIA tomu celému dáva špičkovú fazónu so svojským chápaním harmónii. Badať to aj v pomalších a atmosférickejších polohách, kedy sa nachvíľu vytráca odporná čvachtanica a do popredia vystúpia skutočne strašidelné a temné výkyvy mŕtvolnosti. Časté sú rôzne zmeny temp s tým, aby to neznelo vyslovene prvoplánovo, ale prirodzene ako v 90tych rokoch. Všetko dokonale zabíjajú zdvojované gitarové linky, ktoré sa stretávajú v určitých nepatrne rozdielnych tóninách, a tým strúhajú absurdné harmónie, no nechýbajú ani gitarové súboje, kde každá gitara hrá úplne odlišnú tému a pritom všetko sedí ako má. Melodika je potupujúca, často sa obracia smerom dolu, padajúce tóny, molové príšernosti, no vie byť aj pekne klenutá. V takýchto prípadoch si pripadám akoby som sa nachádzal v nejakej podzemnej bludiskovej kobke plnej nástrah a podivností, hraničiacich s grotesknou absurdnosťou. Stretnete sa tu aj s melancholicky blúdiacimi, dokola sa opakujúcimi gitarovými linkami, pripomínajúc napr. posledné skladby na radových albumoch Immolation, no tých je tu pomerne málo. Zaujímavé je, že práve takéto nálady v gitarách použili tiež v poslednej skladbe Existence Denied a tiež na úplnom konci, že by náhoda? Myslím, že „Nexus of Teeth“ je výborným dôkazom renovácie old school Death Metalu, album, ktorý stále pôsobí sviežo, no zároveň sa drží tradície a ortodoxnosti žánru.
HYPERDONTIA „Nexus of Teeth“, Dark Descent Records, CD´18, INT


8/34:04/ 9                                            Mortuary


https://hyperdontiaofficial.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]