IFRINN „Ifrinn“, Iron Bonehead Productions, Demo´16, SCO

Ďalšia temnota nového rázu, tento krát zo Škótska pod menom IFRINN! Zrejme sa jedná o one man band, je celkove ťažké zistiť niečo podrobné o tomto záhadnom telese, ale tak to má byť. Nová preto, že vznikli v roku 2013 a demo „Ifrinn“ je ich vôbec prvou oficiálnou nahrávkou. Čo iné ako priepastný Black Metal v jej najšerednejšej kráse by sa mohlo za touto ohavnosťou odohrávať? IFRINN nevsádzajú na prílišnú melodiku ani na harmonické variácie chytľavosti, ich melodika je vznešene temná a podmanivá, pohráva sa s morbídnou kľukatosťou. IFRINN znejú ako klasický Black Metal s rýchlymi, pomalými, ale aj strednými tempami, dokážu vyznieť zaujímavo v každej tejto polohe a stále vábiť temnotu a rozohrávať hru s horiacimi tieňmi. V rýchlych pasážach to zväčša ničia pohorenými tremolami, tie správne postupne spomaľujú aby prirodzene prešli do pomalších, alebo stredných obmien a temp. Harmonicky sa melodika kľukatí klasickým spôsobom, gitarová linka rozohráva bludné postupy a na to sa harmónia presunie buď o nejakú tóninu vyššie alebo nižšie, ale nie vždy platí toto pravidlo. Black Metal v podaní IFRINN je doslova drevný, založený na jednoduchej báze z bicích, tento žáner často ani nič iné nepotrebuje. Dôležité je dosiahnutie zvláštnej spirituálnej a zlej aury a to sa IFRINN určite darí. Celkovú atmosféru podporuje okultné vyznenie a zadymený zvuk, v tomto zvukovom priestore je dostatok miesta pre rôzne zlomyseľné entity, tragédia sa spája s pochmúrnom a strašidelnosť s podivnosťou. Gitara je utopená v čiernych snoch, pravá Black Metalová bašta s hrdzavým zvukom strún, skôr výškovejšie ladenie a mierne echo dodávajú pocit fatálneho utrpenia. V mnohých momentoch do popredia vytryskuje aj prepracovanejšia kompozícia, napr. v poslednej These Darkened Shrines, tu sú niektoré gitarové linky omnoho dotiahnutejšie ako ostatné, viac technickejšie, no stále v nich zostáva posolstvo krvi a ohňa. Najefektívnejšie IFRINN vyznieva v zdvojených linkách, kedy sa riffy ešte viac rozovrú a otvoria, vtedy ich komplexnosť dosahuje určitý vrchol, no aj v jednoduchých zákutiach dobre pracujú so strachom a hnevom. Nemajú potrebu skladby šperkovať do nejakej dokonalosti v kompozíciách, viac dbajú na okultnú auru a rituálne šialenosti, len sa započúvajte do bicích. Tie boli mimochodom nahraté vo Fínsku, pričom zostatok materiálu v Škótsku, zvuk batérie je zaujímavý, dobre korešponduje s celkovým vyznením gitár a vokálov. Typické je vycinkávanie na činel v stredných alebo pomalších tempách, bicie celkove znejú skôr utiahnuto a plechovo než robustne a výrazne. Tento krok sa mi rozhodne páči, mám rád takto vyznievajúce bicie, pritom zvuk je všeobecne pocitový. Na jednej strane vyznievajú ako garážovo kobková záležitosť, pritom je všetko čitateľné, dobre dotiahnuté a nemáte problém rozoznať jednotlivé inštrumenty. IFRINN určite neprinášajú do čierneho remesla nič podstatné a originálne, toto bolo zahraté už veľa krát, ale aj tak mám potrebu nahrávku počúvať zas a znovu, pre svoju vysokú autenticitu a úprimnosť, je to pravý Black Metal staršej školy so zlovestnou víziou. Demo obsahuje päť skladieb skoro v pol hodinovom rozmachu, ponúka klasické remeslo, majú správne cítenie temnoty a vedia to patrične nielen podať, ale aj nazvučiť. Ešte by som spomenul lycantropický vokál, ktorý rozhodne v Black Metale plní veľmi silnú funkciu, vokálom môžete všetko pokaziť, alebo opačne aj napraviť. IFRINN určite nemusia nič pomocou vokálov naprávať, ale aj tak pozdvihuje toto nekromantické krákorenie celú nahrávku do temnejších farieb. Je tu použitý hlbší škrek v trochu monotónnom odtieni, frázovanie je dobre zvládnuté a osobnosť aktéra je nepopierateľná. K tejto nahrávke je nutné zapáliť sviece uprostred temnoty, nasadiť rituálnu masku a pozerať do čierneho zrkadla, kto to vydrží???