ILL OMEN „Ae.Thy.Rift“, Nuclear War Now! Productions, CD´16, AUS

Yeah, nový album od ILL OMEN a zas niečo trochu iné než bežne počúvanie. Zbožňujem choré a temné kapely, ktoré vytvárajú zvláštne a odpudivé umenie, pre väčšinu ľudí možno odpadové a nestráviteľné, pre iných zas prepadlisko do hlbín čiernych rozkoší a morbídností. ILL OMEN majú na konte už dva plnohodnotné albumy a ako som spomínal v recenzii na predošlý album, kapelu tvorí iba jeden človek a to IV známy aj z Temple Nightside, Nazxul a ďalších. ILL OMEN je hlavne o silnej atmosfére, desivý Black Metal, kde svoj prím hrá aj Death Metalová mohutnosť a Doom Metalová pochmúrnosť, ono je ťažko ILL OMEN jednoznačne zaradiť. Album obsahuje iba štyri skladby, ale o to dlhšie, najdlhšia sa napr. dožíva 14:13, iné sú o niečo kratšie, no celková dĺžka albumu je uspokojivých 39:48. Hudba je priam stelesnením temnoty a zúfalstva, groteskné umieranie v jame smrti v plameňoch okultného ohňa. Najbizarnejšie sú prechody z pohrebne pomalých skazonosných pasáží do Death Metalového pekla, ktoré ale nemá nič spoločné s klasickým Death Metalom 90tych rokov a už vôbec nie súčasným. Znova v ich hudbe cítim obrovský otvorený priestor, plný číreho desu, démonických bytostí a chvejúcich sa obzorov v klamlivých diaľkach. Prvá skladba, ktorá je nazvaná rovnako ako zvyšok, len s postupným číslovaním sa plynule presúva po lineárnej priamke v pomalom čudnom tempe, z gitár ide niečo astrálne a hlboké, v určitých miestach sa skladba ocitne v Death Metalovom bludisku a to je čo počúvať! Ku koncu skladby všetko vrcholí v jedinečné kompozičné riešenia, zrazu sa zjaví silná potemnelá melodika a nachádzate sa v inom svete bytia. Koniec skladby je najsilnejší a celú skladbu vyženie patrične do popredia. Dvojka je o čosi experimentálnejší kúsok, riffy sú omnoho jemnocitnejšie a ešte viac pôsobivejšie, miestami viac prevládajú hlboké tóny ťažkých klávesov kedy si ani nie som istý, či to vyludzuje gitara, alebo syntetizátor, celé je to zadymené, v diaľke, nedostupné ale pôsobivé, ide to po vašich najtemnejších pocitoch. V tejto skladbe sa vôbec nedočkáme nejakého zrýchlenia ani len v strednom tempe, toto je rituál hudby, pokojnejšej formy, no stále je to temný Metal s okultným burácaním. Trojka začína komorným a pochmúrnym ambientom, postupne sa vynárajú obrysy utopených riffov a druhá gitara udáva šialenú tremolo melódiu, tá sa ale presúva postupne do mystických liniek a znova prenecháva slovo utopenému a dunivému gitarovému motívu. Takáto hudba určite nezaujme netrpezlivých a progresívnych fanúšikov, ktorí od hudby očakávajú stále niečo nové, dynamické, flexibilné, tu sa šrotuje najčernejšia hmla a staré ľudské pozostatky, uťahané ponuré tóny, pohrebne odbíjajúce búšenie bicích a nízko položený nekromantický growling, rovnako desný ako produkcia ILL OMEN. V tomto tracku prídu aj drvivejšie tempá a brutálnejšie riffy, no sú to skôr fragmenty a občasné odbočky od hlbinných príšerností. Práve v týchto brutálnejších momentoch sa riffy viac otvoria a vytvárajú černejšie steny zúfalstva, vtedy sa viac vypruží dynamika, ale iba v morbídnom ponímaní, stále je všetko skľúčené a hrobové. „Ae.Thy.Rift“ je zakončený najkratšou štvrtou skladbou, vokály mi trochu pripomínajú Temple Nightside, až rituálne spevy minimálne plávajúce v tóninách, opakujúca sa gitarová melódia s veľkým echom a hlbokým zvukovým priestorom, kruh sa uzatvára a znova začína. ILL OMEN v podstate s pôvodným ani klasickým Black Metalom nemajú až toľko toho spoločného, chcem tým len povedať, že ak narazia na túto kapelu fanúšikovia klasického BM náhodou a pustia si to, môžu byť trochu v pomykove, predsa len sa tu neoperuje v takej rýchlosti, nie je tu toľko agresivity a škrekot havranov tu nebudete počuť ani keď sa zakopete, za to však album otvára myseľ do čiernych priepastí a ak ste psychicky labilný, neodporúčam počúvať tento bes.