„Bůh stvořil člověka, ale nedal si to patentovat, a tak to teď po něm může dělat kdejakej blbec.“ Jan Werich
 
 
 
 
 
IV z Temple Nightside a jeho projekt ILL OMEN, jeho vnútorná vízia temnoty ako osamelého vlka, prichádza s novým EP „The Grand Usurper“. Štvorka skladieb mŕtvolného Black Metalu vymykajúcemu sa akejkoľvek vlne tohto žánru. Určite je tam podobnosť s Temple Nightside, ale austrálske kapely dokážu často navariť obed aj z takých vecí, o ktorých by ste nepovedali že ste ich pohltali. Už len zvuk tohto komanda je jedinečný, je mohutný a dunivý, plný odporných sfér so zlovestnými bytosťami v ich jadre. Zvuk tejto kapely je definujúci ich atmosféru a potrebnú monštruóznosť. Prvá skladba The Ruinous Drear je dosť neprístupná, málokoho vpustí do svojho vnútra. Tupý tremolo riffing sleduje podzemnú stopu v komorách smrti, kde sa málokto dostane a kde by sa chcel ktokoľvek vôbec ocitnúť. Sledovať však priebeh skladby je zárukou odvrátenia sa od života. Gitary znejú s miernym echom a to pritom ešte kdesi z hĺbok nehostinnej priepasti. Harmónia nie je košatá ani veľkolepá, je mizantropická, plná jedu a hlbokého hnevu, ten sa vylieva počas celej časomiery. Tóny sa rozvetvujú len minimalisticky, no v kompozícii nemajú žiadnu výraznú vadu aj keď to celé pôsobí zhubne a chorobne. Atmosféra je mocná ako polnočný rituál a následky spojené s ním. Basová linka často prekvapuje samostatnými výjazdmi, vokál je nekromaticky bludný. V druhej Sentenced Suffering sa hneď od začiatku melódia prediera na povrch, estetika harmónie mi pripomína európsky Black Metal 90tych rokov. Značné sú výpady v rytmike, kedy sa riff ukazuje samostatne ako tvár vyvolanej bytosti z dymu kadidla, pôsobí to staro školsky a fanaticky. V tejto skladbe je celkove melodika o niečo otvorenejšia a prístupnejšia, no i tak bude na bežného poslucháča pôsobiť odstrašujúco. Vložené sú aj ezoterické gitarové sóla so silnou atmosférickou črtou a so zvukom, ktorý je v úplnom protiklade so spodnou gitarovou linkou. Tieto pôsobia akoby sa nad jamou zjavoval hustý oblak čiernej entity, sú omnoho rýchlejšie a technickejšie než základné riffy. Tretia An Eld Living Darkness má bližšie ku druhej skladbe, no má aj množstvo odlišností a tajomných zákutí. Sóla sú ešte dlhšie, bizarnejšie a divokejšie, celé to pôsobí akoby som túto vec počúval v sne, možno za to môže celkový hall efekt, ale aj samotný charakter zvuku. Black Metal tohto typu nie je až tak bežný, ide o celkom zaujímavo stvárnenú podobu čierneho remesla s dôrazom na polo harmónie a pocity hlbočiny v nás. Posledná A Thousand Yawning Graves je snáď najlepšou stopou celého EP. Už úvodné strašidelné kimácanie riffov privodí čudné pocity, keď sa do toho oprie mŕtvolný vokál, z ktorého cítite hnilobný zápach z atmosféry a pridajú sa ďalšie škaredé riffy, máme tu fakt vybrúsenú skladbu do nečistého jadra. Primitívny spôsob harmónii je dotiahnutý do záhrobných siení, v tomto sa budú vyžívať len bytosti sliediace po hrôzyplnom pôžitku. Celé dielo je pretkané spirituálnou aurou a ťažko definovateľnou hudobnou podobou. Nejde o nič mimoriadne originálne, no kto sleduje ILL OMEN, ale aj Temple Nightside, určite nebude prekvapený, kto má tieto kapely naozaj rád, určite si príde na svoje. Ich jedinečnosť spočíva skôr v osobitom podaní, zvuku a prístupe.
ILL OMEN „The Grand Usurper“, Iron Bonehead Productions, EP´18, AUS


4/23:38/ 8                                            Mortuary


http://illomenvoid.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]