IMPALED NAZARENE „Tol Cormpt Norz Norz Norz...“, Osmose Productions, CD´93, FIN

Fínsko bolo vždy liahňou dosť zaujímavých, alebo bizarných kapiel z rôznych Metalových žánrov. Vždy tu hrali prím hlavne Death a Black Metal, ale často prišlo aj na dotyky Doom, alebo Funeral Doom Metalu. Meno IMPALED NAZARENE už v dnešných dňoch nemá taký cveng pre celosvetovú scénu ako tomu bolo na začiatku 90tych rokoch. Myslím, že v tej dobe sa akoby svet točil okolo IMPALED NAZARENE do určitej mieri a nebolo fanúšika, ktorý by s nimi neprišiel do kontaktu. Dnešná mladšia generácia ich iste pozná už menej, ak vôbec, niektorí možno podľa mena. Ak aj v týchto dňoch vydajú IN nejakú novinku, už to nie je tak sledované ako kedysi. Kapela sa na začiatku blysla hlavne svojimi prvotinami ako „Shemhamforash“ Demo ´91, „Toag Eht Fo Htao Eht“ Demo ´91, ale hlavne EP „Goat Perversion“ ´92 u Nosferatu. Na základe týchto materiálov si kapelu všimli vtedy silne aktívni Osmose Productions, ktorí mali pod sebou také mená ako Black Witchery, Absu, Angelcorpse, Sadistik Exekution, Immortal, Necromantia, Blasphemy a ďalšie pochúťky pre otrlých. Debut dostal zvláštny názov „Tol Cormpt Norz Norz Norz...“ a rozhodne bolo čo počúvať. Pokiaľ si dokážete otvoriť pivo a jesť pri takých menách ako Beherit, alebo Blasphemy, bez problémov zvládnete aj maniakov a tyranov IMPALED NAZARENE! Samozrejme kapela vychádzala hlavne z primitívneho Black Metalu a Death Metalu, no oni dokázali do svojej tvorby zaradiť aj prvky Punku, Punk Rocku, Thrashu, Grindu a to bola ideálna kombinácia pre túto zgerbu. Zrodil sa tak album, ktorý je prinajmenšom v undergrounde chápaný ako kultový a originálny. Na druhej strane miešaním týchto mnohých štýlov sa ich hudba stala určite aj kontroverznou, nie všetci dokázali prehltnúť túto bizarnú kombináciu. Navyše z IN akoby šľahal aj humor, ale humor z ktorého mrazí, tento fakt niektorí ortodoxní fans nemuseli prijať. Album nedosiahol ani pol hodiny hracieho času, do toho mu chýbalo 7 sekúnd, no skladieb bolo požehnane, rovných 17 kusov! Z tohto faktu možno usúdiť, že partia Fínov netvorila nejaké štruktúrované skladby a nepiplala sa s kompozíciou, boli tak suroví a priamočiari ako je to len možné. Toto je ďalšia kontroverzná rovina debutu. Obsahoval rôzne krátke skladby, ale aj intrá, ktorých bolo tiež dosť veľa. Mohlo by sa zdať, že to bol taký miš maš, ale keď album poznáte roky rokúce, určite viete, že všetko je tu správne tak ako má byť. Riffy nie sú žiaden zázrak, zväčša trhané tremolá, tie často môžu pôsobiť nesúrodo a chaoticky, ale to je jeden zo základných princípov ranných IN. V riffoch ale možno nájsť omnoho viac melodických harmónií ako už u spomínaných kolegov Beherit, alebo Blasphemy. Tým sa stali skladby ešte lepšie napočúvateľnejšie, zapamätateľnejšie a výraznejšie, toto si užijete už napr. v úvodnej I Al Vompo / My Blessing (The Beginning of The End) ak nepočítam zvrhlé intro Apolokia. Zo začiatku sa skladba zdá dosť surová a priamočiaro beštiálna, no časom sa začnú odkrývať melodickejšie rysy, ktoré ale túto vec vôbec nedegradujú. Skladba si stále drží úroveň perverznosti a divokosti v plnej paráde. Tomu napomáhajú Mikkove vokály, ktoré sa stali povestnými. On dokáže zároveň kričať, škriekať, hovoriť, šeptať, hlboko krochkať ako v najodpornejších War Metalových podivnostiach a podobne. Kapela sa nebála do svojej šialenej mozaiky zaradiť napr. aj klávesy, tie sa objavia napr. na konci už spomínanej prvej skladby. Typickými črtami pre IN rozhodne bolo striedanie absolútne devastujúcich morbídnych pochodov s melodickejšou stránkou ponímania hudby. Skladby majú všeobecne dosť Punkový feeling aj keď neviem, či by ortodoxní Punks dokázali počúvať takéto nehanebnosti. Pre mňa najlepšou skladbou je Body – Mind – Soul, kde to s riffmi doslova rozbalili naplno a do atmosféry zamiešali mnoho najchorobnejších dementných pocitov až ma ide odvaliť. Táto skladba je z môjho pohľadu aj najtemnejším aktom „Tol Cormpt Norz Norz Norz...“. Geniálne sú rôzne intrá, ktoré si kapela sama vytvorila, aj tie sú kontroverzné a šialené ako kapela sama. Ešte v prvej polke sa stretnete s rôznymi výkrikmi agónie, orgazmu, ľudí, mŕtvych, rôznych zvierat, démonov, keď sa to začne všetko cez seba prekrikovať, vyznieva to na jednej strane smiešne až groteskne, na druhej strane ak si to snažíte vizualizovať, až behá mráz po chrbte. Skladby napriek polepenosti, chaosu a rôznych experimentov držia ku podivu dobre v kope a celkovo album tvorí perfektný celok jednej šialenosti, ktorá sa už nikdy nemusí zopakovať. Osobne si myslím, že aj keď je debut IN určitým výstrelkom, je to hustý album a patrí mu čestné miesto medzi najperverznejšou, najhrubšou a najnásilnejšou formou extrémneho Metalu všetkých čias.