Vždy keď vidím už očividne zostarnutého Johna McEnteeho na fotkách, chytajú ma obavy či ešte stále tento starý pardál, ktorému tento rok potiahlo na 47 rokov, dokáže ešte stále nie len viesť svoj kultový súbor, ale či dokáže prísť so strhujúcim materiálom. Prvé ochutnávky na internete zneli celkom zaujímavo, ale bolo treba si počkať na plný album. Popravde musím napísať, že prvých možno aj 10 počúvaní bolo trochu rozporuplných. Album mi prišiel dosť rozhádzaný, nekonzistentný a prišiel mi ako polepené riffy, či motívy k sebe. Neodradilo ma to však od ďalšieho počúvania, pretože ich štylizácia bola aj na „Profane Nexus“ stále vynikajúca, zvuk predstavoval niečo nevšedné a ich Death Metal je jednoducho unikátny. Dnes už môžem povedať, že novinka je jedným z najlepších Death Metalových počinov tohto roka, všetko sa usadilo, vykryštalizovalo a zostal čistý extrakt hrobovej temnoty. Treba hlavne napísať, že John je jeden unikátny hudobník a skladateľ, ktorý sa vždy a to myslím už od roku 1990, podieľal na hrôzostrašnej tvári smrtiaceho žánru. INCANTATION majú na tento žáner úplne rovnaký vplyv ako Immolation, Death, Deicide, Obituary a ďalšie obludné zoskupenia. Johnove rozmýšľanie je stále vo fáze progresie, dokáže vytvárať nové experimentálne ladené riffy, posúvať temnotu do jej ďalších dimenzií, ale hlavne dokáže stále stáť v undegroundovom bahne s transparentom v rukách Old School! Áno, „Profane Nexus“ stále obsahuje klasickú podobu tejto legendy, stále sú tu riffy, ktoré sa ukrutne podbajú na „Mortal Throne of Nazarene“, ale aj na ich novšie diela od dôb „Diabolical Conquest“ a pritom tu máme už aj nové postupy, ktoré do určitej miery možno nazvať modernejšími, ale len v rámci INCANTATION. Ak si nasadíte slúchadlá a pustíte tento hnus do uší, ich rukopis musíte rozoznať aj keby ste boli nie rovno triezvi, pretože INCANTATION je Death Metalová ikona a cesta, ktorú môžu iní už len nasledovať. Môžem povedať, že mnohé, hlavne americké, mladé kapely sa snažia hrať presne tento štýl Death Metalu a ide im to dobre, snažia sa držať ich stôp, ba dokonca sa im snažia stúpať na päty a darí sa im to. No INCANTATION sú s novým albumom zas o kus vpred a nikto im ich originalitu nevezme, oni nemusia nikomu stúpať na otlaky, nemusia kopírovať ničí zvuk, ani tomu prispôsobovať texty, táto kapela vždy bola jeden originál a vyzerá to tak, že ním bude až do úplného konca. Chlapi vždy pokúšali pomalé bahenné sekvencie a sú jednými z priekopníkov Death / Doom Metalu, ale len v tom hrubom zmysle, takže žiadne romantické a smutné veci nečakajte, tie prenechávajú slabým. Skoro v každej skladbe nájdeme nejaké tie strašidelné plaziace sa pochmúrnosti, trasúce sa bublajúce pokrútenosti. John dokáže aj do týchto pomalých momentov implementovať úpadkové harmónie, sú to tie, kedy sa vám zdá, že riff padá, alebo sa naťahuje ako na zlej kazete. Pozdvihuje tým absolútnu atmosféru malomocnosti a chorobného živenia temnoty, taktiež je to veľmi zaujímavý zásah do hľadiska konzervatívnosti žánru, takto pokrútené besnenie ich hudbu postupuje k ešte vyšším a šialenejším métam. Zaujímavé sú pre mňa aj zdvojované riffy gitár, tie vytvárajú netradičné figúry a až groteskne hltajúce zlovestné bizarnosti. V týchto momentoch je moja uctievačská vášeň pre INCANTATION vždy ešte vzostupnejšia. Celkom veľký šok zrejme nastáva pre mnohých ortodoxných fanúšikov pri skladbe Incorporeal Despair, zrejme absolútne najpomalšia skladba akú kedy nahrali, prím hrá basová gitara (alebo akustická gitara), teda pomalé a chmúrne vybrnkávanie temnej harmónie a do toho postupné zarážanie púšťaných elektrických vibrácií. Niekedy to na mňa pôsobí až Funeral Doomovo, a aj keď má song len 3:20, mám pocit akoby tieto pomalé nánosy trvali večne. Pravým opakom je hneď po nej nasledujúca Xipe Totec, plná hrubej energie, rýchlosti, v tej krátkej dobe 1:01 sem ale riffovo zasadili veľa šialenstva s pečaťou brutality a desivých odleskov tieňa. Rytmicky sa v mnohých prípadoch „Profane Nexus“ dosť podobá práve ich druhému dielu, Kyle zasekáva tie kopáky presne ako na „Mortal Throne of Nazarene“, len iný zvuk bicích to zas hádže do trochu iného cítenia a vyznenia. Stavím sa, že ak by chlapi nahrávali na staré zariadenia so zámerom vytvoriť znova tak kobkový zvuk, dočkali by sme sa aj veľkého zvukového návratu zo začiatkov rokov 90tych. John ale chce a potrebuje ísť dopredu, produkcia je dosť vyčistená, no zachováva si chorobnosť a primárnu ťažkosť. Gitary sú demolujúce, správne nastavené aby neboli ani príliš ťažké, ale ani príliš rezavo vysoké, majú výborný zvuk dokresľujúci ich novú víziu, taktiež basa má luxusné nazvučenie, počuť ju počas všetkých ohromujúcich úsekov, či v pomalosti, alebo v najrýchlejších sekvenciách. No a bicie sú tradične vyšpičkované, naturálne, Death Metalovo prierazné, kopáky správne bublú a hajtka sa počúva bez dychu. Johnov vokál je už typickým znakom pre kapelu, strieda viacero polôh od najhrubozrnnejšieho mrmlania až po desivé výkriky predsmrtného záchvatu. Na albume nájdeme aj inštrumentálku s pradlhým názvom Stormgate Convulsions From The Thunderous Shores of Infernal Realms Beyond The Grace of God, tu sa dočkáme len podivných zvukov a miesenia atmosféry. „Profane Nexus“ je vynikajúce dielo s riffmi, ktoré znova povstávajú vo svojej najväčšej sláve a tvoria znova ohyzdnú tvár žánru, ktorú si budeme navždy všetci pamätať.
INCANTATION „Profane Nexus“, Relapse Records, CD´17, USA


11/42:32/ 9,75                                            Mortuary


https://www.incantation.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]