Trenérská škola pro trenéry a cvičitele fitness
 
 
 
 
 
INFAMY patrili v 90tych rokoch medzi zaujímavé americké kapely, síce toho veľa nevydali, počíta sa hlavne tento debut „The Blood Shall Flow“, ale aj pôvodné prvé demo „Count The Dead“ z roku 1995, potom nasledovalo už len demo „Burning Vengeance“ z 2001. Kapela snáď ešte existuje, a možno nie, rozhodujúce ale je, že ich basák a vokalista v jednom zomrel v roku 2003, čo je veľká škoda! Pamätám si, že aj Morbid Angel nosili ich tričká vo svojej dobe, táto kapela keby vydala aj ďalšie materiály, mohol byť z nich nesvätý kult, ale tým určite sú pre niektorých fanúšikov. INFAMY by sa dali brať tak trochu ako Gore Death Metalová kapela, názvy skladieb ako The Maggots Are In Me, Bodily Dismebowelment, Cranial Implosion, Putrid Infestation, Mass Cremation, či titulná The Blood Shall Flow jasne naznačujú o čom ich texty budú. Lenže máme tu aj skladbu Salem´s Burning, alebo Cryptobiosis, ktoré môžu naznačovať aj temnejšie tendencie, čo v hudbe jednoznačne cítiť. Aj starý Broken Hope dokázali do svojho Gore štýlu vniesť kus temnoty a morbídnej atmosféry, to isté aj u Autopsy, alebo starých Cannibal Corpse. INFAMY boli vždy správnou undergroundovou kapelou, nikdy nevyčnievali a roznášali čisté utrpenie a hrôzu pomocou starého Death Metalu, vydali ich Quabalah, čo bola poddivízia Repulse Records, ktorí mimo iné vydali napr. aj Christ Denied, Dementor, Internal Suffering, Nunslaughter, Uncreation a Unnatural. Pri týchto menách si úplne dokonale vizualizujem dobu konca 90tych rokov a rôzne nechutné undergroundové pochúťky plné smrti, hnisu a temnoty. Album „The Blood Shall Flow“ patrí určite k tým, ku ktorým sa rád vraciam aj po tých rokoch, je to tak trochu nenápadná a nedocenená vec a mnoho mladších fans určite o tejto kapele ani nechyruje. Po hnusnom intre, ktoré je súčasťou prvej skladby The Maggots Are In Me, sa spustí pravá morbídna predtucha smrti, dusivé riffy preklínajú všetko naokolo a zásadné sú perfektne odohraté bicie . Táto kapela sa nepodobá na žiadnu zásadnú kapelu, aj keď z nich nesršala totálna originalita, je celkom ťažké ich k niekomu prirovnať. Vytvorili si určitý druh štýlu Death Metalu kde tu okoreneného štipkou Grind Coru, no žiadne Agathocles, alebo Napalm Death tu nebudete počuť, skôr by som povedal, že tu cítim tie najmorbídnejšie momenty staručkých Carcass. Ak poznáte sériu Tváre smrti, čo je vlastne devastujúci shockument o reálnych záberoch na smrť, smrteľné úrazy, samovraždy a podobné šialenosti, práve táto hudba by sa hodila ako soundtrack k nemu. Taktiež je v ich hudbe veľký kus temnoty, povedal by som, že omnoho väčší než u mnohých kapiel, ktoré idú po temnote prvoplánovo. INFAMY sa zaujímavo hrali s estetikou chorobnosti a hrôzy, ich harmónie sú prudko jedovaté a nakazené, melodika je veľmi špecifická a tak trochu pomotaná, no práve v tom je ich kúzlo. Nepoužívali úplne čisté harmónie, tým pádom skladby nepôsobia ako napr. u starých Death napr. na „Scream Bloody Gore“, kde to už boli riadne napočúvateľné, aj keď choré skladby. Povedal by som, že INFAMY sa tak v kompozíciách trochu podobali starým Incantation, Rottrevore, Sadistic Intent, je to taký ten temný a ohyzdný Death Metal v pokrútenej verzii. Špecifické neboli len riffy, ale aj sóla a tempá, toto je čistý originál INFAMY! Sóla sú krátke a divoké ako peklo, vynárajú sa len občas, no v tej chvíli vám ide odtrhnúť gebulu, myslím si, že gitaristi neboli príliš zdatní v sólach, no dokázali z toho čo vedia vyťažiť úplné maximum škaredosti. Je zaujímavé, že tieto sóla sem pritom veľmi pasujú a dotvárajú tak celkovú diabolskú atmosféru diela. Bicie sú kapitolou samou o sebe, je tu cítiť určitý Grindový štýl bubnovania, no celkove bicie znejú celkom technicky a v tých stredných, alebo pomalších tempách prinášajú niečo nevšedné a originálne. Zaujímavo sú aj ozvučené, napr. kopáky znejú dosť mľaskavo a rytmičák má ten správny feeling 90tych rokov, je to plecháč s hlbším zvukom. Celkove je zážitok počúvať Jamesa čo vyvádza za sadou, keby tu bol použitý klasický štýl bubnovania ako u klasických DM veličín, niečo by „The Blood Shall Flow“ chýbalo. Celkove zvuk tohto albumu je tak zvláštny, že už pri prvom počutí vám musí byť jasné čo za kapelu hrá. Skladby všeobecne nie sú nejako prevratné a extra silné, myslím tým, že nebudete tu počuť takú silu ako u Morbid Angel, no i tak ich nahrávka pôsobí dosť strašidelne, atmosféricky a hlavne zhubne a morbídne, pritom je cítiť, že kapela má aj diabolské cítenie, temnotu a šialenstvo. Album určite nepatrí medzi topku Death Metalu, no je to skôr zvláštna záležitosť určená pre vychutnávačov a labužníkov hrôzostrašnej smrti, pekelnej atmosféry, strašidelnej gore tematiky. Riffy pôsobia ako nekonečný labyrint pre vyvolených, úzkosť prepojená s nevšednosťou a nadštandardnou brutalitou, spália vás na popol! Pre mňa je toto záležitosť, ktorá ma bude sprevádzať do konca života, berte to alebo sa obeste.
INFAMY „The Blood Shall Flow“, Quabalah Productions, CD´98, USA


10/40:52/-                                            Mortuary


https://www.last.fm/music/Infamy
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]