INFERNAL CURSE „The End Upon Us“, Iron Bonehead Records, EP´14, ARG
Máte to radi poriadne na divoko a beštiálne??? Tak to sa musíte určite zastaviť na cintoríne zvanom INFERNAL CURSE! Argentínska pohroma vzniknutá v roku 2008 šíri svetom poriadne devastačné myšlienky a hromovú hudbu, bez ktorej by bol svet určite chudobnejší. Beštiálny a ničiaci Black / Death v jeho najprimitívnejšej, najsurovejšej a najzlovestnejšej podobe. Bicie sú výbušné a zahraté silovo, nenávistne, akoby chcel do svojej hry Bestial Offensor zapracovať vraždu. Jeho hra je ale účinná a zlučuje sa s celkovým agresívnym ponímaním hudby diablovej. Gitary majú tak silne surový zvuk, že tento extrém máločo prekoná, občas mi to pripomína desivo skreslenú basgitaru, zrnitý a nechutný zvuk, ktorý málokto predýcha. Nocturnal používa hlavne odporné tremolá, ťažko opísať pocity ktoré sa hrnú z tohto diela po gitarovej stránke, snáď apokalypsa znásobená na dve. Zaujímavé sú sóla nachádzajúce sa v každom tracku, ich divokosť sa dá zrovnať so starými pohanskými tancami uprostred noci niekde v divokej prírode. Sóla sa často vynárajú po rôznych rytmických sekciách, kedy by malo prísť na rad zvyčajné zmenenie tempa, on jednoducho začne chaoticky dávkovať hrôzu pomocou sól, chaos, divokosť, nespútanosť! Nad všetkou touto desivosťou tróni Infernalov démonický prejav vokálny, používa dosť silné echo, ktoré opakuje posledné slová aj tri, štyri krát, buďte si istí, že to znie prinajmenšom groteskne a ohyzdne. No do takejto hudby sa to hodí viac ako kde inde by ste si dokázali predstaviť, niektoré slová sú navyše proklamované a jeho výslovnosť sa dá v mnohých momentoch vystopovať, je to jedovatý a nenávistný prejav neľudskej bytosti. Skladby sa nenesú len v jednom najrýchlejšom stupni, dôjde aj na rôzne spomalovačky ktoré aj tak vyznievajú kruto a násilne, časté sú aj rytmické parádičky. Za najlepšiu skladbu považujem Waters of Phlegethon, alebo The End Upon Us, obe sú neľudsky ozrutné a mohutne otrasné. EP obsahuje aj cover verziu La Diosa Del Averno od Hadez, ďalšia nechutnosť naservírovaná tak, že dokonale zapadá do celkového chorobného obrazu „The End Upon Us“. Nahrávku odporúčam hlavne fanúšikom kapiel ako Blasphemy, Beherit, Archgoat.
4/18:58/ 8,5 Mortuary
facebook.com/infernalcurseofficial
Máte to radi poriadne na divoko a beštiálne??? Tak to sa musíte určite zastaviť na cintoríne zvanom INFERNAL CURSE! Argentínska pohroma vzniknutá v roku 2008 šíri svetom poriadne devastačné myšlienky a hromovú hudbu, bez ktorej by bol svet určite chudobnejší. Beštiálny a ničiaci Black / Death v jeho najprimitívnejšej, najsurovejšej a najzlovestnejšej podobe. Bicie sú výbušné a zahraté silovo, nenávistne, akoby chcel do svojej hry Bestial Offensor zapracovať vraždu. Jeho hra je ale účinná a zlučuje sa s celkovým agresívnym ponímaním hudby diablovej. Gitary majú tak silne surový zvuk, že tento extrém máločo prekoná, občas mi to pripomína desivo skreslenú basgitaru, zrnitý a nechutný zvuk, ktorý málokto predýcha. Nocturnal používa hlavne odporné tremolá, ťažko opísať pocity ktoré sa hrnú z tohto diela po gitarovej stránke, snáď apokalypsa znásobená na dve. Zaujímavé sú sóla nachádzajúce sa v každom tracku, ich divokosť sa dá zrovnať so starými pohanskými tancami uprostred noci niekde v divokej prírode. Sóla sa často vynárajú po rôznych rytmických sekciách, kedy by malo prísť na rad zvyčajné zmenenie tempa, on jednoducho začne chaoticky dávkovať hrôzu pomocou sól, chaos, divokosť, nespútanosť! Nad všetkou touto desivosťou tróni Infernalov démonický prejav vokálny, používa dosť silné echo, ktoré opakuje posledné slová aj tri, štyri krát, buďte si istí, že to znie prinajmenšom groteskne a ohyzdne. No do takejto hudby sa to hodí viac ako kde inde by ste si dokázali predstaviť, niektoré slová sú navyše proklamované a jeho výslovnosť sa dá v mnohých momentoch vystopovať, je to jedovatý a nenávistný prejav neľudskej bytosti. Skladby sa nenesú len v jednom najrýchlejšom stupni, dôjde aj na rôzne spomalovačky ktoré aj tak vyznievajú kruto a násilne, časté sú aj rytmické parádičky. Za najlepšiu skladbu považujem Waters of Phlegethon, alebo The End Upon Us, obe sú neľudsky ozrutné a mohutne otrasné. EP obsahuje aj cover verziu La Diosa Del Averno od Hadez, ďalšia nechutnosť naservírovaná tak, že dokonale zapadá do celkového chorobného obrazu „The End Upon Us“. Nahrávku odporúčam hlavne fanúšikom kapiel ako Blasphemy, Beherit, Archgoat.
4/18:58/ 8,5 Mortuary
facebook.com/infernalcurseofficial
