INFER „Aeon of Deathless Blight“, Nigredo Records, CD´20, SVK

Novinka INFER „Aeon of Deathless Blight“ sa k nám poslucháčom plazila takmer jedno desaťročie, bola zalezená a zastrčená v hlbokej jame a vyčkávala až dozreje ako skazený plod a tvrdo zaútočí svojimi klasickými zbraňami, rýchlosťou, brutalitou a atmosférou. Celé dielo logicky otvára pomalá vec Visions of Primal Horror, ktorá slúži ako iniciácia, pomaly sa dokola opakujúca melódia, Petrov sugestívny hlas, zvony, konfiguruje sa, pripája, testuje poslucháča, navádza ho na pustošenie, ktoré sa odvinie s druhou skladbou Heavenly Beasts. Tu natrafíte na presný opak, rýchle tremolá lapajú po dychu a bicman sa rozdáva v tlakových nárazoch ako silné poryvy vetra narážajúce do temných stien. Táto prvá skladba je viac chladná bez zjavnej melodiky, bez atmosférickejších prvkov, masaker s tupou melodikou, typickou pre niektoré americké Death / Black kapely, ale aj Marduk. To v ďalšej Into The Pit of Gehenna sa zas rodia úplne iné maniere, z gitár sa zrazu rodia aj zapamätateľnejšie riffy, harmónie sú viac prehĺbené, ale hlavne atmosféra pracuje s dramatizáciou, postupným napätím, ale aj s výstavbou. Keď v predošlej šlo všetko raz na dva, tu sa viac kreuje, piple, viac gitarových a podarených sól, ale tešia ma hlavne zdvojované gitarové steny, ktoré plne harmonizujú v sústavu melodických tónov, logických, účinných a strašidelne pohnutých. Zasekávané Death Metalové ťažké riffy pripomínajú Deicide. Osobne pre mňa kandidát na najlepšiu skladbu z albumu. Vlastne keď si to tak premietnem, skladby na novinke sú rozdelené plus mínus podľa prvých dvoch stôp (mimo intra), máme tu veci, ktoré sú viac útočné, tlakové a jedovaté, a potom zostávajú zas skladby viac premyslené, ktoré majú košatejšiu kompozíciu, viac technických aspektov, sú harmonicky usporiadanejšie, konzistentnejšie a hlavne majú výraznejšiu atmosféru. Samozrejme máme tu aj skladby, ktoré tieto dva elementy kombinujú, napr. Salvation Through Devastation. Tu sa dajú nájsť aj tvrdé impakty ako aj slušné zaobchádzanie s atmosférickou rovinou ako spomaľovanie a jemnocitnejšie riffy. Môžem tak trochu porovnať toto dielo napr. so „Storm of The Light´s Bane“. Tam sa melodika vôbec neodkláňa, je prítomná v každom momente albumu, stále plní funkciu absolútna, na nej všetko stojí aj padá. INFER kombinujú mierne melodickejšie časti so surovou hmotou, z ktorej sa snažia vymodelovať temnú odrodu rúhania. Opačným prípadom by napr. mohli byť Angelcorpse, kde zas vládne ono surové manifestovanie (síce veľmi svojrázne), no oni zas nezachádzajú do melodickejších procesov v harmóniách. Z tohto pohľadu je „Aeon of Deathless Blight“ akousi dvojtvárnou masou, niekde homogénnejšou, inde viac heterogénnou, obe však dokážu slušne koexistovať. Mňa osobne viac bavia ich atmosférickejšie pasáže, keďže z môjho pohľadu majú viac hĺbky a úskalí, viac otvárajú zmysly a nútia vedomie do väčšieho sústredenia. To, čo ma však prekvapilo najviac na novinke, je samotná produkcia, nejdem sa tu zmieňovať, že niektorý song / songy majú trochu odlišný odtieň zvuku, ale tým, že produkciu robil bývalý basák Marduk, je cítiť akoby zásah z vonka, niečo čo nie je až tak typické pre naše kapely. Ak by mi „Aeon of Deathless Blight“ niekto v úsekoch pustil pred vydaním a mal by som sa zamerať len na samotný zvuk, nechcelo by sa mi veriť, že počúvam slovenskú kapelu. Detaily soundu sú zaujímavé a dotvárajú celému dielu zaujímavú fazónu, pôsobí to skôr ako zvuk „zo západu“. Mimochodom dosť zaujímavo sú nazvučené bicie, tu sa tiež možno vyjadriť, že INFER sa pokúsili o úplne iný zvuk sady ako na predošlých albumoch, tiež dosť netypické pre naše končiny. INFER zjavne dozrievajú po hudobnej, skladateľskej, ale aj technickej stránke, nie že by predošlé diela boli na nižšej úrovni, no pokrok je jednoznačne cítiť. Povedal by som, že ich ortodoxný štýl je priamo určený ortodoxným fans, niečo v zmysle Extreme Music For Extreme People.