INFERNO „Gnosis Kardias (Of Transcension And Involution)“, World Terror Committee, CD´17, CZ

Predošlý album INFERNO „Omniabsence Filled By His Greatness“ presvedčil mnohých, ale aj mňa, že s touto bandou sa začalo diať niečo vzrušujúce, a aj keď ich vývoj je zvláštny, netradičný, ich hudobné poňatie Black Metalu je v poslednej dobe vizionárske. Kapela sa jednoznačne zaradila na popredné miesta svetového moderného BM a spolu s Cult of Fire ukazujú a vyučujú ako môže znieť tento žáner v novom šate. Chlapi si teda nastavili latku poriadne vysoko, až som bol nervózny čo sa z „Gnosis Kardias (Of Transcension And Involution)“ vykľuje, dúfal som v niečo podobné ako pri predošlom albume. Prvé vypočutia boli zvláštne, hudobne sa kapela zas odcudzila od klasického poňatia žánru, snáď až na prvú The Innermost Dissilusion, kde začiatok je dosť v znamení predošlej dosky a je to nával ako peklo. Mnoho vrstvené gitary sa opierajú o mohutnosť a divokosť, komplexné zúrenie vo víre chaosu, masaker! Lenže skladba časom prechádza do niečoho éterického, gitary akoby sa začali zrkadliť v hladine astrálna a pocity sú také, že hudba je akoby za závojom reality, v momente mi prebehli zimomriavky po tele. Akoby som počul a vnímal niečo tušené, načrtnuté a snové, záblesky minulosti, starých vier zabudnutých národov o ktorých sa píše už len v literatúre. Ich okultno nadobudlo ešte hlbší význam než na predošlom albume, z ich hudby ide ešte väčšia hrôza a pramení z mystického učenia. Nasledujúca päťka skladieb už ide v inom háve než začiatok prvej skladby, omnoho viac experimentovania, psychadelie a Metalovosť ide trochu bokom. Nechcem tým povedať, že by sa z INFERNO stávala non Metalová záležitosť, ale riffy, tempá a celková nálada je už niekde trochu inde, aj keď tá tvrdosť je niekde v hĺbke zachovaná. INFERNO sú jednoducho vizionári žánru, Black Metal stavajú do pozície odkiaľ sa naň pozeral len málokto, ak vôbec, je to vlastne ešte Black Metal??? Rozhodne z tohto žánru vychádzajú, ale to čo sa deje vnútri riffov vás rozreže na malé kúsky duchovných molekúl, ich experiment by som sa s trochou odvahy nebál označiť spôsobom, že možno takto by zneli Pink Floyd vo svojich začiatkoch keby poznali BM a začali s ním experimentovať. Možno trochu nadnesené, ale prečo nie, snažím sa vás len navnadiť a poukázať na zvláštne aspekty „Gnosis Kardias (Of Transcension And Involution)“. Ich hudba je z 80% psychadelická, riffy sú zahalené v nejasnosti, trochu rozladené, rozvibrované inými stavmi mysle, kapela šliape na krk mnohým ťažkým kapelám žánru a možno jedného dňa bude INFERNO absolútnou konštantou okultného Black Metalu, už teraz sú na najlepšej ceste. Započúvajte sa do Upheaval of Silence, sem zaradili tak výborné stredne východné variácie až ma striasa, kde sa to v nich zobralo? Aj keď ide len o detail v tej skladbe, tieto riffy ma vždy vynesú kamsi do stratosfér a zároveň zbičujú okultným ohňom. Žiadna zo skladieb nie je určitým spôsobom ortodoxnou, vždy sa skladba časom mení, vyvíja sa vlastným životom a pomaly speje ku smrti. Takto progresívny a novátorský Black Metal som nepočul už dávno, chlapi ani nepotrebujú hrať disonantne, alebo atonálne, aj keď určité praktiky tu možno vytušiť. Používajú veľmi svojské postupy v harmóniách, je to jednoducho INFERNO! Album rozhodne nie je jednoduché napočúvať a pochopiť, hlavne v začiatkoch mu treba venovať viac sústredenia, ich prejav je náročný aj voči sebe aj voči poslucháčovi, mnohé momenty vás doslova odnesú, alebo ukradnú časť vašej duše. Na druhej strane možno materiál sklame ortodoxných fanúšikov klasického Black Metalu, ale to vôbec nevadí, práve naopak, pochopia ho viac vizionársky založení ľudia s rozhľadom a špeciálnym vnímaním pre okultno, kapela rozvírila nebezpečné hladiny reality, snov, vízií a strachu, všetko premiešala a vaša duša môže byť zmätená. Som si istý, že „Gnosis Kardias (Of Transcension And Involution)“ postupným počúvaním a vnímaním nadobudne ešte strašnejšie kontúry v červenej tme, je toto ešte vôbec hudba? Nie je to cesta sama? Všeobecné vrstvenie gitár je bezpodmienečne geniálne, komplexné, ešte som nepočul takto šialené harmónie idúce za hranice tieňov, preto som zvedavý, či dokážu zahrať tieto kompozície aj naživo. Skladby nie sú silné sami o sebe, nie je to hudba ako pri Emperor kde vám dych vyráža samotná vibrácia skladieb, tu sa ide silne do duchovna, do absolútnej hĺbky prapodstaty. Album treba vnímať nie len ušami, ale aj vnútorným cítením. Aj teraz po mnohých počutiach mám pocit že album má toľko rezerv, ktoré ešte treba odhaliť a ponoriť sa ešte hlbšie. „Gnosis Kardias (Of Transcension And Involution)“ je silný a hlboký zážitok bez ohľadu na čierny kov, ono ho ťažko chápať aj v rámci Metalu všeobecne, presahuje toľko hraníc, ale to sa stále len opakujem. Preto práve vy skúste poodhaliť závoj pominuteľnosti, za strachom sa skrýva niečo fascinujúcejšie...