Trenérská škola očima závodníka Milana Šádka
 
 
 
 
 
Moje prvé stretnutie s INFERNAL MAJESTY z Kanady prišlo už v podobe debutu „None Shall Defy“, ale nebolo to v zlatých 80tych, ale až v 90tych rokoch. Musím priznať, že ich debut na mňa spravil dojem, aj keď to samozrejme nebolo to najlepšie čo Thrash Metal ako taký priniesol. Povedal by som, že ich čaro a osobitosť tkvie skôr v ich vlastnej verzii tohto žánru, nekopírovali Slayer ani Metallicu ani nič podobné, oni zneli trochu inak a povedal by som, že pre mnohých to bola taká tá skvelá banda, keď už máte klasiky žánru miestami prepočúvané a chcete siahnuť po niečom inom. INFERNAL MAJESTY vznikli už v roku 1986 a spomínaný debut vyšiel o rok na to. Ich ďalší album „Unholier Than Thou“ bola skvelá vypalovačaka, dôrazný rytmický album s dobrými skladbami, no ich predposledný album „One Who Points To Death“ som doteraz nepočul. Až tento rok som sa skúsil poobhliadnuť po novinke s jednoduchým názvom „No God“. Stále tu máme typický INFERNAL MAJESTY, je to kapela, ktorú celkom ľahko rozoznáte spomedzi iných, hlavne vďaka nenásilnému a technicky prešpekulovanejšiemu Thrash Metalu so zvláštnymi harmóniami. Mnohé riffy stavajú na klasickom Thrash Metale, iné sú viac technickejšie a experimentálnejšie, tu môžeme počuť až niečo ako Sadus, Dark Angel, alebo Morbid Saint. V týchto technickejších sekvenciách vyznievajú viac ako Death / Thrash 90tych rokov. Spomínal som zvláštne harmónie, tu je možno oná bariéra prečo sa kapela nikdy nestala nejako uctievanejšou, alebo známejšou, aj keď svoje meno a status legendy určite u mnohých majú. Ich skladby nie sú takým úderom do tváre ako napr. Slayer, miestami je ich hra možno až trochu prekombinovaná a chýba tomu viac údernosti. Aj keď mám už „No God“ napočúvaný, nemôžem povedať, že by ma nahrávka špeciálne zasiahla, dobre sa to počúva, chlapi používajú celkom zaujímavé refrény a postupy, ale stále mi tu niečo chýba. Osobne mám rád kapely s technickejším cítením, no IM sú niekde na pol ceste, na ich mieste by som z tej techniky buď ubral a roztočil to viac do brutality, alebo techniku naopak pridal, ešte zložitejšiu a prepracovanejšiu. Na druhú stranu musím zas napísať, že kapela určite nevyznieva až tak zle ako sa môže zdať, dokonca ich albumy môžu byť silnejšie než tie menej podarené od Thrashových veličín. Samozrejme občas tu nejaký ten Slayer zacítiť, napr. pri začiatku Another Day In Hell, ale ide len o jeden riff, zostatok skladby už nemá s legendou až tak veľa spoločného. Skôr mi pripomínajú Testament v ich Thrash / Deathovom obodbí. Je trochu na škodu, že album rozťahali až na hodinovú stopáž, osobne by som niektoré skladby buď vyhodil, alebo skrátil, takto sa sem prediera miestami nuda. Je to ten typ albumu, ktorý neprekvapí, ale ani neurazí, hlavne starších fans, ktorí ich štýl lepšie chápu.
INFERNAL MAJESTY „No God“, High Roller Recrods, CD ´17, CAN


11/61:08/ 7,5                                            Mortuary


http://infernalmajesty.bandcamp.com/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]