Posilování a kulturistika, trénink i výživa
 
 
 
 
 
Možno si ešte niektorí z vás spomenú na holandskú, pre určitých aj kultovú bandu INQUISITOR z 90tych rokov. Vznikli v roku 1991 a po dvoch demách a splitku začiatkom 90tych konečne vydali svoj debut „Walpurgis – Sabbath of Lust“ v roku 1996, vydali to Shiver Records. Debut bol charakteristický rýchlymi Death / Thrash riffmi, robustným zvukom a trochu netypickým vokálom, ktorý pripomínal nejaké trpiace zviera. Rok po debute sa však kapela rozpadla a niektorí jej členovia založili Centurian. Áno, ide o tú známu kapelu, ktorú každý z vás pozná a neskôr sa vykryštalizovala v ďalšiu bandu Nox. Zaujímavosťou ešte je, že INQUISITOR sa pred svojim vznikom volali Desultory, no zrejme zmenili meno pre rovnaký názov švédskych kolegov. Dnes je tomu 22 rokov odkedy vyšiel debut „Walpurgis – Sabbath of Lust“ a INQUISITOR sú veru späť! Ešte pred druhým albumom vyšlo EP „I´m Sick, I Must Die“, ale my si posvietime rovno na druhý útok. Treba ešte podotknúť, že v dnešnej zostave sa z Centurian nachádza už len Wim Van Der Valk na bicích a ich gitarista Erik Sprooten hrá taktiež v Ancient Rites.
Celý album otvára nádherné intro Castigate Into Divine Apostle, ktoré nie je ničím menej než Prokofievovými Tancami jazdcov, ktorá bola použitá aj v legendárnom filme Caligula. Do tejto skladby sú ale nahraté aj zvuky z nejakého filmu, no takáto skladba vždy vytvorí brutálnu atmosféru a navnadí poslucháča na niečo výnimočné. Hudobne sa INQUISITOR za tých cez 20 rokov ani nezmenili, je evidentné, že sa snažili zachovať koncept a hlavnú myšlienku „Walpurgis – Sabbath of Lust“. Ide o Death / Thrash, ktorý vyznieva viac prepracovane, takže dôraz je kladený na kompozície, rozmanitosť riffov, zmeny tempa a hudobnosť. Nejde teda o priamočiarosť a rytmicky úderné skladby, ktoré tento štýl často ponúkajú. Prirovnal by som ich ku kapelám ako Incubus, Dark Angel, alebo Sadus, ku ktorým bývajú dosť často zrovnávaní. Ale pozor, ich štýl Death / Thrashu zas nie je tak technický ako Sadist, nezachádzajú do najazzlých rovín, striktne sa držia divokého Metalového vyčíňania. Riffy sú bleskovo rýchle, pulzujúce a agresívne, gitary vyznievajú dosť výškovo, na ťažkosť hneď zabudnite. Aj keď sa pokúšajú dať riffom viac hĺbky, alebo pridať atmosféru, bicie zväčša demolujú všetko navôkol, takže aj tieto pasáže vyznievajú rýchlejšie, než boli myslené. Osobne si myslím, že keby bicman v tých pár momentoch tiež zvoľnil, vyzdvihlo by to celkovú dynamiku diela. Aj napriek mnohým vrstvám riffov a techník však album pôsobí trochu sterilne vďaka rýchlosti, ale v niektorých momentoch mi príde akoby dokázali ustrážiť všetko pod kontrolou na chvíľu, potom však zas príde šialený riff a beštiálne rýchle bicie. Skladby celkom spolu splývajú aj keď sa ako snažia o výraznú variabilitu, ale myslím, že na vine je iný problém. Ako tak album „Stigmata Me, I´m In Mysery“ počúvam, nepríde mi vôbec silný ako celok, skôr ma zaujme sem tam nejaký riff, nejaká technická parádička, zaujímavý prvok, no inak to cezo mňa prechádza ako vzduch. Skladby sú zapamätateľné možno na 50%, zvyšok tvoria len rytmické manévre riffov a bicích, basa je celkom dobre nazvučená, má drniaci zvuk a celkový zvuk tiež nie je na zahodenie. Produkciu sa snažili napodobniť ako v 90tych rokoch, všetko tak znie, žiaden analóg, zdôraznenie agresivity vo zvuku. Kompozične je ich hudba často kostrbatá, riffy síce na seba nadväzujú rytmicky, ale kompozičný tok sa často stráca aj keď nevravím, že by šlo o nejakú katastrofu. Určite ide o skúsenejších hudobníkov ktorí snáď neprestali byť aktívni ani počas tých dlhých rokov. Musím priznať, že pri počúvaní sa dosť často nudím, príde mi to akoby INQUISITOR znovu sformovali len preto, že mnoho iných starých kapiel znova obživlo a preto si povedali, že prečo nie. Našťastie nahrávka má len necelých 35 minút, čo je tak čas ešte zvládnuteľný pre ich hudbu. Napr. skladba Northern Goliath / Death A Black Rose, pričom ten prvý názov je krátke, ale skvelé intro, pôsobí na mňa najvyspelejšie, tu už cítim niečo zaujímavejšie, kormidlovanie s riffmi má väčší zmysel a harmónia sa prejavuje dosť výrazne, keby takto znel celý album, pocity z neho by boli určite pozitívnejšie. Najhoršie na tom je, že títo chlapi vedia slušne hrať, vedia byť technickí, komplikovaní keď je to potrebné, dokonca si myslím, že by boli schopní napísať aj nejakú progresívnu nahrávku, no myslím, že v mnohých ohľadoch sa im nepodarilo natočiť výnimočné, ale len priemerné dielo.
INQUISITOR „Stigmata Me, I´m In Mysery“, Hammerheart Records, CD´17, HOL


9/34:30/ 6,5                                            Mortuary


http://www.inquisitorxtremethrash.nl/
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]