KATAKLYSM "Temple of Knowledge", Nuclear Blast CD ´96, CAN

Blížil sa koniec milénia, magické roky 1999 a 2000, v slnečnej sústave sa malo dostať niekoľko planét do jednej roviny, všade sa šírili správy o konci sveta a kanadskí KATAKLYSM prišli s hrozivým albumom o chráme poznania s ešte hrozivejšími Lovecraftickými textami. Do kapely prišiel nový člen, bicman Nick Miller, ktorý priniesol iný štýl búchania, čím vytvorili nový štýl extrémneho Metalu, tzv.hyperblast, typický ohlušujúcimi klepačkami a severskou melodikou. "Temple of Knowledge" bol vyvrcholením trilógie počínajúc EP "The Mystical Gate of Reincarnation" a zrejme aj vyvrcholením ich hudobnej evolúcie. Sylvain Houde akoby tušil, že to bude jeho labutia pieseň, preto sa grandiózne rozlúčil vo veľkom a podal svoj životný výkon, akoby to bol jeho posledný deň života. Točilo sa v rovnakom štúdiu Morin Heights, Quebec, Kanada, ale zvuk je oproti debutu odlišný, pre Death Metal veľmi netypický. Akoby sa snažili vyhnúť typickému DM klišé, je čistejší, čiastočne inšpirovaný Grindom s plechovým rytmičákom a výškovejšími gitarami, ale pre taký štýl, s akým prišli, sa dokonale hodil, pretože pridali na rýchlosti a technike. Pri špinavej heavy produkcii by zanikli všetky detaily. Nick Miller tiež búcha ako o život, vyhýba sa klasickým rytmom, on doslova hrá na bicie. Miestami môže znieť zdanlivo chaoticky, ale je to len zdanie, kto dobre pozná tento album, vie že všetko je na správnom mieste, snažili sa len prispôsobiť textom a pôsobiť posadnutým dojmom. Bicie, gitary aj spev sú tak zaujímavo podané, že by bolo zážitkom len počúvanie každého nástroja samostatne, nie ešte všetko dokopy. Každý sa snaží prehlušiť a prekonať každého, preto album vyžaduje väčšie sústredenie. Basovka nie je veľmi výrazná, ako zvyčajne, tak neviem čo tam Maurizio Iacono presne stváral. Takáto nedokonalá produkcia im práve ešte pridala na osobitosti a originalite. Niečo podobné skúšali o rok neskôr ich krajania Blood of Christ, lenže tí pôsobili tajomnejšie a melodickejšie, KATAKLYSM boli brutálne nátlakoví a nekompromisne agresívni. Viacerí recenzenti ich kritizovali za prílišnú krkolomnosť štruktúr a ťažkú zapamätateľnosť, čo je síce pravda, ale takéto albumy majú zase výhodu, že neomrzia ani po dlhom počúvaní. Skôr naopak, spočiatku nezaujmú, ale čím viac sa dostanú pod kožu, tým viac detailov a väčšia fanatickosť. Ďalšou výhodou je nepredvídateľnosť, ktorá je pre mnoho fans dôležitá pre zaujímavosť počúvania. Nesmiem zabudnúť hlavne na klipovku Awakener, ktorá musela v tej dobe nakopať takmer každého vyznávača extrémnejšieho Metalu. Nevinne začína akustickou vyhrávkou, pomalším nástupom, ale potom nastúpi divoké Lovecraftické peklo, alebo tranz. Zrejme vyvrcholenie celého materiálu, no ostatné fláky nie sú oveľa slabšie. Revolučný album, ktorý spôsobil pohromu nie len na kanadskej Metalovej scéne. Úžasné hudobné výkony, drvivé riffy a chladné melódie podložené zúrivým bubnovaním s dôrazom na časté klepačky. Nebyť hromového výkonu Sylvaina, album by stratil veľké množstvo svojej magickej sily. Nielen že mal svojskú farbu hlasu, ale aj frázovanie bolo mimo fazóny väčšiny vtedajších kapiel. "Temple of Knowledge" ukončil prvú a najlepšiu éru kapely, potom sa zmenilo takmer všetko od základov, nezostal kameň na kameni. Na rozdiel od ďalších počinov, bol veľmi neprístupný, preto musí odradiť všetkých povrchnejších poslucháčov. Nie len vďaka textom presahoval až do nadpozemských až nadprirodzených hemisfér, veľmi ďaleko od typických gore a satanských prístupov. Napriek vysokej variabilite nepôsobí prekomplikovane ani disharmonicky, len sa tvári komplexne. Po dôkladnejšom napočúvaní sa dajú rozpoznať premyslené postupy. Aj po 20 rokoch má stále svoju hromovú a deštrukčnú silu. Najmä vďaka nemu si kapela vytvorila meno.