Ako iste mnohí vedia, kapela KING DIAMOND by možno nikdy nevznikla, nebyť zániku MERCYFUL FATE (1985). Vďaka rozdielnym hudobným názorom medzi Kingom a Hankom Shermannom sa MF rozpadli na dlhých 7 rokov a King si hneď po turné založil vlastnú kapelu. Z MF si zobral 2 členov, Michaela Dennera na gitaru a Timiho Hansena na basovku. Novými nástupcami sa stal rastúci gitarový virtuóz Andy LaRocque a bicman Mikkey Dee. Najskôr nahrali 2 demá z roku 1985, ktoré obsahujú väčšinu materiálu na debut. Od MF sa odklonili nielen hudobne, ale aj textovo, od satanizmu prešli k hororovým príbehom plným zla a nečistých síl zo záhrobia. "Fatal Portrait" bol síce ešte len čiastočne koncepčný, ale neskôr už prešli k plne koncepčným albumom, s jedinou výnimkou "The Spider's Lullabye".
Úvodné klávesové intro navodzuje veľmi desivú až hororovú atmosféru. Príbeh je zvláštne rozdelený v prvých 4 skladbách a končí v poslednej deviatej, zvyšok sú samostatné jednotky. Rozprávač našiel starú knihu so zaklínadlami aby vyslobodil ducha malého dievčaťa Molly, ktorý bol uväznený v každej sviečke domu. Jej matka ju totiž zamkla v podkroví keď mala 4 roky, pretože nechcela aby sa na ňu mohol dívať aj niekto iný a tam aj zomrela. Aby sa stala nesmrteľnou, namaľovala jej portrét, prostredníctvom ktorého potom Molly hovorila s matkou, pripomínajúc jej onú tragickú udalosť. Preto ho Mr.Jane nakoniec spálila, ale duch Molly ju začal po nociach strašiť, až kým sa načisto nezbláznila. Taký je stručný opis príbehu fatálneho portrétu. Na rozdiel od MF sa KD vyhýbali náročnejším štruktúram, alebo bluesovým rifom, vždy šli na to akosi viac agresívnejšie a priamočiarejšie, často zachádzajúc až k Thrash, alebo Power Metalovým postupom, najmä Andy LaRocque im dodal progresívnejšie atribúty. Napr. úvodný riff skladby The Jonah je tak silný, že ovplyvnil nejednu kapelu, ako napr. českú BM legendu ROOT, alebo novších DM Nemcov VENENUM. Niekoľko skladieb bolo pôvodne napísaných pre tretí album MF, ale nakoniec skončili tu. Určite k nim patrila aj päťka Charon, mierne pripomínajúc nesmrteľnú Gypsy. Skladby sú veľmi chytľavé, melodická aj tvrdšia zložka sú dokonale vyvážené. Z technického hľadiska nebol debut úplne dotiahnutý, ale to nie je vôbec podstatné, atmosféru by mohol rozdávať a z hľadiska kultovosti má tiež vysoký status, stlmený zvuk gitár mu dodáva určitý feeling archaickosti. Je až neuveriteľné aké výšky dokázal King vytiahnuť svojim falzetom, často ešte viac vrstiev naskladaných na seba. Ako sám prezradil, jeho najväčšími vzormi bol Dave Byron (Uriah Heep), alebo Rob Halford (Judas Priest), ale King vygradoval svoj hlas do ešte väčšej dokonalosti. V mnohých recenziách je kritizovaná inštrumentálka Voices from the Past ako najslabšia skladba, kde si zahral aj sám King, ale svoj účel splnila, je to krátka mysteriózna jazda na oddych. Na remastrovanej verzii albumu sa nachádzajú 2 bonusy v podobe skladieb No Presents for Christmas a The Lake. Prvá je na Kinga trochu veselšia, ale podstatné je, že má v sebe stále niečo zlovestné. Druhá The Lake je úplne nová skladba so silným melodickým refrénom. King odštartoval svoju sólovú dráhu silným albumom a pritom to najlepšie mal ešte len pred sebou. Album najlepšie vynikne za súmraku osamote v starom dome, pri rodinnom obraze a zapálených sviecach.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
KING DIAMOND "Fatal Portrait", Roadrunner Records CD ´86, DEN


11/46:07/ -                                             Storm


http://www.kingdiamondcoven.com/