„Vhodnou základnou pro manželství je oboustranné nepochopení.“ Oscar Wilde
 
 
 
 
 
Presne 2000 rokov po údajnom narodení Ježiša prichádza King s 9.albumom, ktorý sa tematicky venuje práve tejto zahmlenej téme a podáva svoj pohľad na to ako to vtedy bolo. Jeho druhá kapela Mercyful Fate sa po turné k labutej piesni "9" z predošlého roka pobrala do hibernačnej kómy, z ktorej sa doteraz už neprebrala, tak sa mohol King konečne viac venovať svojej sólovke. Odišli z nej ale dvaja hráči, Herb Simonsen (guit) a Chris Estes (bass). Nahradil ich gitarista Glen Drover z kanadskej Power Thrash Speed bandy Eidolon, ktorý sa neskôr presťahoval do Megadeth. Na post basovky prišiel David Harbour, ktorý pôsobil v mnohých menej známych kapelách. Točilo sa v rovnakom štúdiu ako naposledy, teda Norman Recordings Studio, ale produkcia je úplne odlišná. Všetko dokonale čisté, počuť každý jeden tón, ale pri takej atmosférickej hudbe, akú produkuje King, to vnímam skôr ako negatívny krok. Čo z toho že znie profesionálnejšie, keď sú všetky karty odhalené hneď od začiatku.  
Podobne ako pri kultovom "The Eye" sa znova vraciame do Francúzska, tento krát do obce Rennes-le-Château, ktorá mohla mať v tej dobe okolo 300 obyvateľov. Ježiš vraj nezomrel na kríži, ale prežil a utiekol do Francúzska kde sa oženil s Máriou Magdalénou. Zomrel až na vrchole hory kde potom postavili chrám. Koluje o ňom veľa príbehov a mýtov. Príbeh začína v lese, ktorým blúdi mladý muž na koni. Do cesty sa mu postaví šedý vlk, ktorý ho zavedie do tajomného chrámu. Tam sa vlk zmení na mladú ženu menom Angel. Zamiluje sa do nej, ale neskôr zistí, že v prázdnom chráme je aj socha čierneho diabla. Angel mu vysvetlí, že s ním uzavrela zmluvu a má rok na to aby našla náhradníka, ktorý bude strážiť chrám. V opačnom prípade musí zomrieť. Ak sa jej to ale podarí, môže slobodne odísť, no stratí pamäť. Muž ju smutne nechá odísť na slobodu a zostane v chráme sám. Blúdi jeho odpudivou temnotou a začína objavovať rôzne zvláštnosti ako napr. dve kazateľne, jedna otočená na východ, druhá na západ. Neskôr začuje ako zvoní zvon, ale nikto okrem neho v chráme nie je. Z podzemia počuje hlas a za oltárom objaví skrytú cestu vedúcu do podzemných katakomb. Všade len potkany, pavúky a ľudské kosti. Medzi nimi nájde grotesknú drevenú sochu s dvoma tvárami panny Márie a znetvoreného Ježiša Krista, na hlave so spoločnou tŕňovou korunou. V záchvate šialenstva uteká preč z katakomb, za sebou vníma v žiare svetla len znetvorené telá a tváre hovoriace, že vstúpil do miest, kam ľudská noha nesmie nikdy vkročiť a že oni sú najvyššími vládcami všetkého dobra a zla, ovládajúc Boha aj Satana ako figúrky na nitkách. Muž je šokovaný a začína pochybovať o zmysle života. Nedokáže akceptovať čo zažil, stratí vieru v život a v zúfalstve sa obesí.
S prevedením obalu sa znovu vrátili k svojmu dvornému maliarovi Thomasovi Holmovi. Prekvapivo nie je tak strašidelný ako bývalo zvykom, skôr sa snažili len symbolicky vyjadriť podstatu konceptu nahrávky. Zaujímavo je vyriešená hlavne zadná strana obalu kde sú písmená otočené hore nohami. Ak ich ale dáte do správnej polohy, kríž s Ježišom sa otočí dole hlavou, každý si môže vybrať. Po strašidelnom intre prichádza typicky rýchlejší odpalovák v podobe skladby The Trees Have Eyes, aj keď taký tajfún ako minule sa už nekoná. Tu sa King niekoľko krát snaží svojim hlasom napodobniť zavíjajúcich vlkov, ktorí vystupujú v texte. Celkovo trochu spomalili čo spolu s plochým zvukom určite mnohých nemilo prekvapilo. Pôsobí to dosť priehľadne a preto sa dá materiál ľahko napočúvať. Pre hudobníkov to môže znieť lepšie, ale na druhej strane o to menej atmosféry. Drasticky boli zredukované klávesy, ktorých je tu zase menej, snáď okrem titulnej House of God, ktorá je postavená na tajomných organových klávesoch a hneď to znie lepšie. Vrchol ale prichádza v podobe jedenástej Catacomb, tiež s jemnými klávesovým podmazom a štyrmi sólami. Nový basák s bicmanom trochu zaostávajú za gitaristami, akoby šli len na pol plynu, čo bráni CD aby získalo status klasiky. Predposledná This Place is Terrible je zámerne postavená tak, aby z pomalšieho tempa vygradovala až do frenetickej zúrivosti. Na záver prichádza ako vyvrcholenie pomalá akustická inštrumentálka Piece of Mind, ktorá jediná má taký silný feeling ako kultový "The Eye", cítiť z nej že je už po všetkom, muž sa obesil a jeho myseľ konečne našla vytúžený pokoj po toľkej hrôze. Určite skvelý album, ale vždy dám radšej prednosť predošlému "Voodoo" so špinavšou produkciou, rýchlejšími a atmosférickejšími opusmi. "House of God" je skôr oddychovka pre pokoj mysle.
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]
KING DIAMOND "House of God", Massacre Records CD´00, USA

13/51:18/ -                                                   Storm


http://www.kingdiamondcoven.com/