KRABATHOR „Only Our Death Is Welcome“, Monitor, CD´92, CZ

Ako začať recenziu na tak kultový kus ako „Only Our Death Is Welcome“? Históriu našej najväčšej Death Metalovej kapely pozná snáď každý naspamäť, dalo by sa povedať obdoba poľských Vader aj keď obe kapely boli zásadne iné, iné gitarové efekty, iné riffy, tempá, vokál. KARABATHOR na svojom debute mi skôr pripomínali nemecký Protector, len samozrejme viac do Death Metalu. Na začiatok by som chcel ešte napísať, že album „Only Our Death Is Welcome“ je prvým Death Metalovým počinom u nás, dokonca prvým naspievaným v angličtine a nebál by som sa povedať, že KRABATHOR ním definovali český Death Metal! Po tomto albume vzniklo pár albumov, ktoré sa tak trochu vo viacerých aspektoch podobali, či už zvukom gitár, celkovým zvukom, spôsobom bubnovania a atmosférou. Ako príklad uvediem albumy „Sanctuary of Abhorrence“ od Tortura, „Sex´n´Death“ od Dark a dokonca aj prvé demá Melancholy Pessimism sa celkom podobali na KRABATHOR, teda bratská kapela z Uherského Hradišta. Môj prvý stret s „Only Our Death Is Welcome“ bol v roku 1992, kedy som najskôr videl klip Pacifistic Death, myslím že v Tim Sikes Video Show, alebo v Triangli. Musím povedať, že ma mrazilo a mrazí do dnes, neveril som, že takúto hudbu niekto u nás produkoval. Dovtedy som o KRABATHOR čítal v rôznych periodikách, pochvalné recenzie na „Pocity detronizace“ a podobne. Ale počuť niečo z ich debutu bolo niečo neskutočné, očarujúce a v tej chvíli som cítil veľkú hrdosť, že táto kapela pochádza od nás! Debut vyšiel teda v roku 1992, bol zrovna marec a jar sa pomaly začínala, celé to obdobie bolo po revolúcii zvláštne, plné zmien a nových vecí, KRABATHOR patrili medzi tie najpríjemnejšie! Intro Royal Crown je krásne desivé, tie zvuky v pozadí trúchlivých chorálov, akoby som videl pred sebou hordy mŕtvol po vojne alebo nejakej obrovskej katastrofe. Hneď prvý riadny song Psychodelic patrí medzi najväčšie klenoty albumu, riffy sú zapamätateľné, jednoducho podané, no s o to väčšou účinnosťou. Veľký dojem na mňa robí to spomalenie niekde uprostred skladby, kedy skladba chytí silnú atmosféru a do toho Chris geniálne zasóluje. Absolútne uctievam vokály, ktoré v tej dobe vychádzali z hrdiel Bruna a Chrisa, kombinácia šialeného murmuru a mučivého výkriku, toto mali KRABATHOR zachovať na každej svojej nahrávke! Toto bolo jedno veľké rozpoznávacie znamenie pre kapelu a z debutu robilo niečo strašidelné a nenapodobiteľné! Skladba sa samozrejme postupne zas rozbehne, pokračuje ďalšími skvelými sólami a napätie v atmosfére by sa dalo krájať aj rukou. Po nej nasledujúca Eternal je ďalšou beštiálnou kompozíciou. Začína ťažkou sekanou gitarou s unikátnym a krátkym urgh! Vždy ma pri tejto pasáži zamrazí, skladba má klasickú výstavbu a riffy sú ostré ako obsidián. Refrén Eternal si budeme navždy spievať po nociach. Táto skladba rovnako pozdvihuje celý album do výšin vtedajšieho svetového Death Metalu. Páčia sa mi ako sú tu skomponované po sebe nasledujúce sóla a vyhrávky, riffy sú miestami zahraté so slušným citom a tá melodika, ktorá zo songu srší je špecifická a jednoducho Krabathorovská. Riff ktorým začína ďalšia Convict To Contempt na mňa pôsobí dosť odstrašujúco a desivo, tá melódia má v sebe niečo zlé a Kopec do nej udáva zaujímavé tempo. Ak sa ešte započúvam do dvojice dopĺňajúcich sa vokálov, máme tu ďalšiu skrytú bombu, aj keď nie je tak preferovaná u fans ako prvé dve. Pritom táto skladba je možno jednou z najprogresívnejších na albume, hlavne riffy v druhej polke. Chorály, ktoré sa objavia počas tejto skladby, sú tak pochmúrne a šialené, že aj dnes mám pred očami nevídané hrôzy. Celé to ešte podporí depresívne sólovanie, tá melódia z neho je koncentráciou hnusu, zániku a ľudskej ľahostajnosti k životu. Asi najväčším odpalovákom albumu je klipovka Pacifistic Death. Pamätám si na ten klip akoby som ho videl včera, more vyplavujúce mŕtvoly vojakov, spravilo to na mňa ohromný dojem. KRABATHOR sa stali pre mňa za noc Bohmi a kazeta z Monitoru už bola na ceste. Ďalšie skvelé skladby, ktoré upevňujú pozíciu albumu, sú Preparing Your End alebo Killing My Wrath! To najdôležitejšie čo chcem však o nahrávke napísať, je neopísateľná atmosféra, ktorá sa podarila zachytiť vďaka celkovému zvuku, drvivej melodike ktorú použili („Cool Mortification“ bol už tak prekliato iný!), a samozrejme kvalitným hudobným výkonom, za ktorým stál silný entuziazmus, fanatickosť chalanov priniesť niečo smrduté a odporné do tej našej republiky. Všetko sa to akýmsi dramatickým spôsobom zachovalo v tej nahrávke, po spustení play sa všetky tie spomienky a nálady doby znova exhumujú a pripravia tak brutálne divadlo smrti, po ktorom sme vtedy všetci tak túžili. Aj keď sa KRABATHOR neskôr vydali cestou technickejšou a premakanejšou („Cool Mortification“, „The Rise of Brutality“, „Lies“), tento skvost zostáva v mojom vnútri stále najatmosférickejším počinom KRABATHOR, rovnako ako aj ich najlepším albumom. Som si viac než istý, že ak by tento album bol nahratý dnes so všetkým čo k nemu patrí, aj dnes by ma z neho mátalo. O obal sa postaral český umelec sci – fi, Martin Zhouf, ktorý robil obal aj pre Tortura, Torr a ďalšie kapely. Aj keď som sa už ku skladbám všeobecne vyjadril, pre mňa je najsrdcovejšou skladbou práve Killing My Wrath, obsahuje najatmosférickejšie riffy ako aj dravé a brutálne riffovanie. Všetko sa ešte len začínalo, ale ten začiatok stál skutočne za to...