„Snažme se žít tak, aby naší smrti litoval i majitel pohřební služby.“ Mark Twain
 
 
 
 
 
Možno ani samotní KRABATHOR netušili aké šialenstvo rozpútajú svojim tretím, zlomovým albumom, ktorý vyšiel presne po 2 rokoch, v septembri 95. Veľké zmeny nastali najmä v zostave, odišiel bicman Kopec aj gitarista Martin Mikulec, takže zostalo len najzákladnejšie jadro, duo Christopher / Bruno. Na výpomoc si zavolali vtedy ešte pomerne neznámeho drummera Pegasa zo slovenských Dehydrated, čím sa zredukovali na trojicu. Pegasa si okamžite všimli aj vo svete, čím si spravil veľké meno v DM undergrounde. Ďalšia významná zmena bola aj výmena štúdia, opustili totiž legendárnu Propast a v marci 95 sa vybrali do slovenského Exponentu, zrejme chceli vyskúšať väčšie zmeny zvuku aj štýlu, čo im prekvapivo vyšlo. Iba mastering prebehol v štúdiu GmBH v Berlíne. V tej dobe akoby sa chceli odpútať od starých okov Protector, pretože ich prvá životná fáza sa skončila. V Európe viac zúrila vlna Vader / Sinister, tak sa vybrali viac po ich stopách. Už žiadne pochmúrne a zlovestné klávesy, či morbídna atmosféra pomalších sekvencií, KRABATHOR sa zmenili v mnohých smeroch. Krátke, výstižné intro Fuck the Christ dalo jasne najavo, že sa s ničím nebudú párať a odpália to najbrutálnejšie ako vedia. Hneď úvodná The Truth About Lies je krátka, ale rýchla nakladačka bez kompromisov. Vader prerazili za hranice západu, preto sa to muselo odraziť aj na KRABATHORe, tie vplyvy sú nepopierateľné. Pegas im dodal väčšiu brutalitu a dynamiku svojimi klepačkami, akoby sa chcel priblížiť Docentovi. Hneď po nej ale nasleduje jedna z najväčších hitoviek Unnecessarity, ku ktorej natočili aj video. V nej predstavili aj svoju ľudskejšiu tvár v podobe veľmi melodických, feelingových sól. V podobnom duchu pokračujú všetky ďalšie skladby až kým nepríde na rad stará znovu nahraná vykopávka Imperator (Strikes Again) z ich prvého dema "Breath of Death". Počuť, že má oproti novej tvorbe pomerne jednoduchú štruktúru, ale nič to nemení na fakte, že má silu, najmä naživo. Po nej nasleduje už len pomalšia oddychovka Stonedream a krátka atmo inštrumentálka Believe... založená na sólach. Veľmi priamy album so silným autentickým pocitom brutality, ktorý ich dostal asi najďalej. Začali ešte viac hrať na západe, robili mnoho rozhovorov do zahraničia, česká DM scéna sa dostala do povedomia. Pomohlo im aj to, že vyšiel pod nemeckým labelom Morbid Records, známym svojimi Grindovými a Brutal DM nahrávkami. Aj teraz po 23 rokoch znie stále rovnako presvedčivo, nestratil zo svojej povestnej sily ani chlp. Zámer napísať chytľavé a zapamätateľné skladby sa im podarilo naplniť s vysokou ľahkosťou, každá skladba vyráža dych už len podľa názvu. Čo sa týka produkcie, album znie dosť extrémne až trieštivo, na jednej strane veľké výšky, na druhej basy. Z Exponentu asi vyžmýkali maximum, ale niekde v Nemecku by dosiahli ešte lepší sound. Keďže hrá len jedna gitara, dobre počuť aj Brunovu špagátovú basovku. Podstatná je ale kompozícia, v tej dobe im šla karta. Zdá sa akoby Bruno prevzal opraty nad kapelou, pretože celkový koncept už nepôsobí tak tajomne a nepriamo, všetko je priamočiarejšie a posunuté viac do každodennej reality. Určite sa každým albumom zlepšovali po technickej a hráčskej stránke, no je aj veľa ľudí, ktorých viac oslovil debut, prípadne "Cool Mortification". KRABATHOR sa posunuli trochu iným smerom a splodili asi svoje najbrutálnejšie dielo. Neskôr vyšlo viac reedícií, niektoré s bonusom EP “The Rise of Brutality”, alebo znovu nahratou hymnou Pacifistic Death.
KRABATHOR "Lies", Morbid Records CD ´95, CZ


9/35:06/ -                                                     Storm


http://bandzone.cz/krabathor
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact] [links]