KRIEGSMASCHINE „Enemy of Man“, No Solace, CD´14, POL

KRIEGSMASCHINE nie sú Nemci ako názov napovedá, ale Poliaci. Pôvodne sa volali Death Frost, no po vydaní proma zmenili názov na KRIEGSMASCHINE a „Enemy of Man“ je ich druhý radový album, tým prvým bol „Altered States of Divinity“ z ´05. Medzitým kapela vydala len dve splitká a až po 10tych rokoch teda vychádza ďalšia porcia nenávistnej hudby. Hudobne tu máme samozrejme Black Metal v modernejšom háve, no oproti iným podobným kapelám sú chlapi viac monotónnejší a mizantropickejší. V tomto mi tak trochu pripomínajú české kapely Kult Ofenzivy alebo Triumph, Genus, teda dlho držané tremolá pôsobiace chladne a desivo. Rozhodne to ale nie je monotónna jazda doslova, to, že ich hudba tak pôsobí je samozrejme zámer. Z Gitár pulzuje zaujímavá atmosféra, ktorá je vyslovene negatívna, dôležité je, že atmosféra sa dá krájať pre svoju hustotu. Aj napriek tejto monotónnej zlobe sú skladby veľmi zaujímavo riešené kompozične a ja som sa pri počúvaní nenudil ani raz! Ono je rozdiel robiť hudbu monotónne preto, že hudobníci na viac nemajú a rozdiel robiť to zámerne. Skladby majú svoju chytľavosť aj keď slovo chytľavosť použiť v tomto prípade je dosť ošemetné, ale je to tak. Z ich hudby priam srší nenávisť voči človeku a ľudstvu, chladné emócie otriasajú celkovým konceptom „Enemy of Man“ a zrejme len pár fanatikov si toto dielo obľúbi. Gitary znejú akoby nebezpečné vrčanie bombardérov na nočnej oblohe a slovo nebezpečné v ich prípade je viac než výstižné. Atmosféru dobre zrkadlia Destroyerove a M. vokály, ten prvý ešte popri tom obsluhuje basu (aj keď zrejme ju nahral M.) a druhý gitaru. Už som počul veľa BM nahrávok kde vokál znel otrasne, príliš silene a strojene, to vôbec nie je prípad tohto vokálneho dua. Ich osobnosti jasne dávajú najavo svoju nenávisť a hnev, je to počuť v každom vyslovenom slove, o to viac autentickosti sa dočkáme. Výborná práca s frázovaním a dôrazom kladeným na jednotlivé slová, vety. Do tohto prekliateho gitarového vrčania sa kreatívnym spôsobom vkladá Darkside so svojimi bicími. Napr. oproti Blaze of Perdition sa mi zdá ešte prepracovanejší a šialenejší, zo svojej sady dokáže vymačkať všetko a používa snáď všetky druhy bubnov, ktoré má k dispozícii, samozrejme to isté platí aj pre činely. Nechcem povedať, že počúvanie gitár je v prípade KRIEGSMASCHINE nudné, ale Darkside svojimi húževnatými tempami dokáže skladby ešte viac zahustiť. Nepoužíva toľko klepačiek ako iné BM hordy, viac sa sústreďuje na dobré kompozície. Započúvajte sa do jeho úžasných nekončiacich prechodov do ktorých ešte pridáva navyše ďalšie údery, kontruje činelmi, kopákmi, je to proste pán bubeník. Tempove sa kapela drží často v stredne pomalších polohách, gitary často vyznievajú mysteriózne, napr. v skladbe Asceticism And Passion. Tu M. využíva hlavne púšťané riffy alebo modernejšie riffovanie typické pre kapely z Francúzska, Islandu alebo Poľska. Áno, KRIEGSMASCHINE občas znejú aj ako tieto modernejšie kapely, mám na mysli DO a podobne, no rozhodne to nie je tak okaté. Album má veľmi dobrú produkciu, zaujímavý je hlavne kontrast medzi zvukom gitár a tvrdým zvukom bicích, ak si to dáte na kvalitné slúchadlá, je to slasť pre uši ale aj dušu. Všetky skladby sa pohybujú v celkom dlhých intervaloch, priemer je okolo 8 minút, no kratšiu skladbu pod šesť minút tu budete hľadať márne. Chlapi sa dokážu dobre obracať a v týchto dlhých kompozíciách ich časté monotónne pochmúrnosti nevykazujú sterilné tendencie, stále dokážu držať napätie hudby na vysokej úrovni a poslucháč si pripadá akoby bol nadopovaný nejakými látkami. Kapela nepoužíva ani sóla, samozrejme občas sa tu vyskytujú určité škrípacie sóla, ktoré ale nie sú sólami v pravom slova zmysle, skôr vytvárajú určitý hluk a dotvárajú celkový kolorit nahrávke. Celý album považujem za silný materiál, stále tu je čo počúvať, cítiť a objavovať, melodika je na monotónne vrčanie zaujímavá a príliš temná na to, aby nad tým niekto mohol mávnuť rukou. Znova sa len presviedčam, že poľská scéna stále mohutnie hlavne v Black Metalovej oblasti, Outre, Blaze of Perdition, teraz KRIEGSMASCHINE.