KRIEGSMASCHINE „Apocalypticist“, No Solace, CD´18, POL

Novinka od KRIEGSMASCHINE „Apocalypticist“ určite vzbudzovala vysokú pozornosť čisto Black Melatového teritória v minulom roku. Nadšenci a znalci určite dobre vedia, že toto duo pochádza z fenoménu Mgla, konkrétne bubeník Darkside a gitarista, vokalista M. S určitosťou možno povedať, že hudba dua patrí pod novú vlnu Black Metalu reprezentovanú 21. storočím a myslím, že práve takéto kapely budú určovať smer žánru ako takého. Samozrejme stále tu budú zástanci starej školy, ktorých taktiež treba, no ďalšia vetva sa bude pozerať hrdo a pyšne do budúcnosti. „Apocalypticist“ je vyspelým dielom po mnohých stránkach. Zoberme si už len prvú skladbu Residual Blight. Gitary sú mizantropicky vedené, hnané k nenávisti a zároveň škľabiace sa v disonantných pohnútkach s podivne sa kľukatiacou melodikou do ktorej nie je jednoduché preniknúť. Riffy nepôsobia príliš násilne, no zlo a mohutnosť obsiahnuté v nich je mystické, vábivé a zradné. Gitarové linky sa prelínajú cez seba komplikovaným spôsobom. V určitých momentoch sa linky opakujú dokola, inde zas tvoria priam až mentálne psychadelické obrazce, akoby náhodne pospájané líniami smrti, fantazmagóriami, halucináciami s útržkami nočných môr a víziami pochmúrneho jadra. Nie len gitarové stopy sú komplexne podané, spôsob bubnovania je priam fatálny pre KRIEGSMASCHINE. Štýl, akým sa Darkside prediera, je ako zlá predtucha, používa mnoho proti tempových beatov, pohrávanie sa s cinkaním na činely, do toho podivné kopákové zúrivosti a ako celok to pôsobí ako tribal umenie. KRIEGSCHMASCHINE robia z novodobého Black Metalu náročné a hlboké umenie. To, čo predstavuje skutočný Black Metal, teda zúrivosť a nenávisť vo vojne, smrti, utrpení, prahnutie po primitívnom hnuse a vriacej krvi, to všetko majú v sebe aj títo Poliaci, ale je to omnoho sofistikovanejšie a podané s výrazom génia inštrumentálnosti a chápania temnoty v jej plnej podstate. Len absolútne nesenzitívny jedinec nemôže v tomto diele počuť a hlavne cítiť dotyky monštruózneho pohybu zla prebúdzajúceho sa a burcujúceho hlboko v podzemných kanáloch ľudského nevedomia. Kapela zložito pracuje ako s kompozíciou skladby tak aj samotným podaním látky, idú snáď ešte hlbšie než Mgla. Samozrejme KRIEGSMASCHINE nevymysleli koleso, ale pridávajú mu ešte stabilnejšiu hodnotu, posúvajú ho na úroveň najvyšších mét, tak, ako si to nikto v 90tych rokoch nepredstavoval. Pamätať si tieto myšlienkovo hudobné pochody musí byť celkom náročné, to nie sú skladby, ktoré sa stanú hitmi ani hymnami, sú to bludiská zaliate krvavým kúpeľom, zaliate čiernym svetlom poznania a nepriechodnosťou pre neznalých. Pri takejto hudbe by mohol jednoucho zmýšľajúci bubeník všetko dostatočne pokaziť, hudba by stratila svoje ťažisko a klesla by na úroveň priemerného pochybenia. Na tomto albume je všetko vyvážené, sila riffov je udupaná pod nánosmi bludného blúznenia, všetko akoby utkané súcnom, ale zároveň hnané aj ničotou. Nečudujem sa, že materiál akým je „Apocalypticist“, je len akýmsi projektom inej hlavnej kapely, materiál nie je určený širšiemu publiku a tvorcovia si dali extra záležať aby vytvorili niečo tak špecifické a odcudzené, akoby to zbavili ľudskosti do čo najvyššej miery. „Harmónie“ sú ťažko definovateľné a rozpoznateľné, pritom cítiť silný zmysel vtlačiť hudbe telesa podmanivosť, atmosféru, auru monumentálnosti. Skladby sa hýbu v dosť dlhých časomierach, najdlhšia The Other Death útočí na skoro 12 minútový akt, pritom ani ostatné nezaostávajú a tvoria celkom dlhé kompozície. Materiál číta necelú hodinu novodobého Black Metalu, posolstvo je skryté pod povrchom a inotaj je ich druhým menom. „Apocalypticist“ možno počúvať hocikedy, keďže nejde o konkrétnu myšlienku, ale skôr o abstrakciu, ťahy štetcom sú viac tušené, no umenie, ktoré za nimi vzniká, má hlbinný význam.